Písmák Na čo máme a na čo nie?
Už odvtedy, ako sme boli malé dieťa počúvame vo svojom okolí, ako niečo nedokážeme, ako sa na niečo máme vykašľať, pretože naši rodičia, naši starí rodičia si myslia, že na to nemáme. Áno v posledných rokoch je tu nový trend: Tajomstvo, a iné podobné knihy, ktoré sa nám snažia vysvetliť, že ak pozitívne myslíme, ak niečo naozaj chceme dosiahnuť, tak to aj dosiahneme. No je možné, aby v nás zničili ten pocit menejcennosti, ktorý je v nás už zakorenený.
Každé dieťa o niečom sníva.
Na starom drevenom móle
V septembrovom daždi, premočný až na kosť stál tam, na tom obyčajnom drevenom móle, jeho oči zaborené do burácajúcich vĺn,len stál a čakal. Čakal na ňu. Počul ako jej bosé nohy kráčajú po drevených doskách móla, starých ako samo more, otočil sa a jeho hlboké dychtivé oči spočinuli na jej premočených bielych šatách, ktoré dokonale ladili k jej snehobielej pokožke a havraním vlasom,šaty spod,ktorých bolo vidno tvarované prsia,ktoré obopínali jej ladné krivky a nenechali ho nadýchnuť sa. Pohybmi ako šelma pripravená vziať, si čo jej patrí podišla k nemutak blízko, že mohli počuť divý tlkot svojich sŕdc.