Až moja mladosť...

Naso


Aj ručičky hodín mi prídu kondolovať
až moja mladosť definitívne povie 
                                               zbohom
telu, ktoré sa nenaučilo od olova
tvárnosti
Telu, ktoré si nedávalo pohov

Vráska si k vráske sadá – povie mi zrkadlo
nemý to svedok, vždy tak preukrutne
                                                úprimný
Načo sú uši čo na zvuk detských hrkálok
už zabudli?
A oči? Ak senilne zaslzia, utri mi!

Sprevádzajú ma rokmi – verné ako tiene
Množiny dní, vzdychov, dotykov a snov
                                                  aj nelások
Moji súputníci. Svedkovia toľkých premien
tohto JA

No zatiaľ ešte nie!
Tie prejavy sústraste
Čas ešte moju mladosť nespásol


Toto dílo bylo publikováno na literárním servru WWW.PISMAK.CZ.