Ako vzduch

do tých dnešných

nepatrí smútok
a my sa oknami
môžeme otvoriť vonkajšiemu priestoru
spustiť sa ku kaviarni čo nás osloví ako prvá


(na tomto bývalom roľníckom pahorku
plnom adresných múz) Montmartre v mojej hlave

hneď vedľa trafiky Daniela Safanoviča

...........................

náš večer sa otvorí

jazzovo

hravo

farbyplná miestnosť -
plná nadsadených sĺnk z lacných replík

známe miesto

pripojené

k nášmu stredu
všetko plávajúce v mojej živej vode

znova sa nebudeme trápiť

pre našich zacyklených susedov

bez pochopenia
zdá sa že tam je hlbší význam :

je to
       len nahrávanie vlastných póz

bez prepojenia

prepaľovanie stropu očami
s inšpiráciou blikajúcej žiarovky

.

.

.

(návyky

nad vecou)

budeme

odprevádzať mačky domov
ignorovať tienisté stránky písania