nevypovedané

sunshineXS



rozpúšťam sa

ako snehové vločky,

ktoré padajú na zem

zdá sa,  že už je neskoro

veď slnko ich  medzi oblohou a zemou

olizuje do stratena

 

nestihnú

 

nedopadnú na zem

 

nenájdu cieľ

 

tak ako nevypovedané slová

v  ten deň

 

obaja ich tušíme

cítime

ako prichádzajúcu jar vo vzduchu

 

podvedome

 

niečo

začína

možno končí

 

vždy...


Toto dílo bylo publikováno na literárním servru WWW.PISMAK.CZ.