Nový svet 21.diel

Ninja Peti

Fauni zastali, lebo dorazili k ďalšej jaskyni. Stáli pred ňou asi minútu, keď sa Žarva ozval:

„Nevychádzajú. My pôjdeme za nimi.“

Žarva vykročil a fauni išli za ním. Rona, napriek tomu, že do jaskyne ísť nechcel, ich nasledoval. Temnota jaskyne za približovala a fauni s elfom opúšťali svetlo sveta. Napokon sa zotmelo a trvalo niekoľko sekúnd, kým si ich oči zvyknú na tmu. Klopanie kopýt sa ozývalo po obrovitánskom priestore. Zrazu v diaľke zasvietili žlté oči a ozval sa škrekot. Kasen vystrelil svietiacu guľu, ktorá na sekundu osvetlila celú jaskyňu.

„To bolo elfské kúzlo!“ pomyslel si šokovaný Rona.

Pomocou toho zistili, že drak je zelený.

„To sú naši nepriatelia!“ zreval Žarva.

Fauni vykríkli a vystrelili na draka šípy. Drak skrčil krídla pred seba na obranu, no útok neprežil a zvalil sa na zem.

„Dopredu!“ zreval žarva a rozbehli sa.

Po dvoch sekundách ale znova zabrzdili, pretože pred nimi sa rzoleteli iskry všetkých farieb. Po stenách jaskyne sa objavili zelené svetlá v tvare kruhu a osvetlili tak Xeraxa de Langelplosa, ktorý schádzal vo vzduchu k nim. Jeho maska bledo svoetila a to ešte dodalo strachu, ktorý preberal vládu nad faunmi.

„Tak toto mi pán Liqenji neuverí,“ pomyslel si Rona a uškrnul sa.

„Cítim prítomnosť elfa,“ prehovoril majestátnym hlasom Xerax. „Prišli ste ma zabiť?“ opýtal sa a naklonil hlavu.

„Uhádol si!“ vykríkol jeden faun a vystrelil jeden šíp.

Xerax zdvihol ruku do úrovne krku a šíp akoby narazil do bariéry, zastal a spadol.

„Úbožiaci,“ povedal a vystrčil ruky pred seba.

Vystrelili z nich obroské čierno – sivé energie akeď narazili do zeme, kameň sa rozletel. Ozval sa výbuch silný, ako z bomby a fauni trochu ustúpili. No vtedy znova vystrelili a keď šípy boli od Xeraxa vzdialené už len meter, Xerax zmizol. Miesto neho z tmavého priestoru vyleteli so škriekaním draky. Fauni ustupovali, pričom neprestávali strieľať šípy. Kasen strielal blesky, no drakov to nezastavovalo a prečesali faunov svojimi ostrými drápmi. Vtedy Rona zdvihol ruky a vytvoril bariéru, ktorá nedovolila drakom prejsť. Fauni sa pozreli doadu a zbadali elfa.

„Bežte a počkajte ma v lese,“ precedil cez zuby Rona.

Fauni ho počúvli a bežali von. Žarva pri ňom spomalil a opýtal sa:

„Kto si a prečo nás sleduješ?“

„Vonku sa to vysvetlí. A podám si aj teba, Kasen,“ odpovedal Rona a Kasen, ktorý ho s kamenným výrazom sledoval, špúlil ústa. Žarva sa potom rozbehol a vyšli z jaskyne.

„Tak, dráčci moji,“ vzdychol si Rona. „Teraz vám ukážem, ako funguje Polagon, ktorý cítim, že je nablízku. Draci vystrelili k elfovi, no pred ním sa objavila priehľadná bariéra a draci do nej narazili. Rona zdvihol ruky a vyslal tlakobú vlnu, ktorá odhodila okrídlené bytosti preč. To dalo Ronovi čas, aby vyšiel z jaskyne znova na svetlo. Namieril si to do lesa, v ktorom ho už čakali fauni. Zastal pred nimi s rukami v bokoch.

„Tak, čo s nimi máte?“ opýtal sa a kývol k jaskyni drakov.

„S drakmi nič, iba s ich spojencami. Zničili naše hranice a tak sme sa išli pomstiť do Mio \rúsau, lebo tam sídlili. Keď sme tam prišli, tak sa presunuli sme. My sme prišli za nimi a stalo sa toto. Sú príliš silný,“ odpovedal Žarva.

„Máme spoločného nepriateľa. Mám pre vás návrh. Čo by bolo, keby ste sa spojili s nami a vybojovali túto bitku spoločne?“

Žarva chvíľu rozmýšľal a prikývol.

„Súhlasím. Napoko, s elfmi máme dobré vzťahy.“

„Super. A teraz ma rýchlo odvezte do tábora, pretože musím pánu Liqenjimu oznámiť, že nepriatelia sú už inde.“

Rona vyskočil na jedného fauna a vyštartovali do tábora elfov.

„Kasen,“ oslovil elf svojho priateľa, ktorý sa viezol na jednom faunovi vedľa neho.

Kasen naňho pozrel.

„Prečo si to urobil?“ opýtal sa Rona.

Kasen s apred seba mlčky zahľadel. V mysli prechádzal všetky spomienky od príchodu do krajiny elfov, cez dlhý tréning a získanie nových kamarátov v podobe elfov, až po svoj odchod do svojej krajiny a pripomenul i obrovské klamstvo, ktoré urobil.

„Keby som ja vedel,“ odpovedal.

Rona pokrútil hlavou a popchol fauna, aby išiel rýchlejšie. Medzitým ešte zamumlal:

„Toto ti tak ľahko neodpustíme.“

 

            V tábore vládlo ticho...

Armáda dokončovala posledné prípravy na boj a vyrážala do Mesta duchov, dúfajúc, že zničia svojich nepriateľov. Kone so smutne sklonenými hlavami pomaly kráčali a niesli svojich pánov na chrbtoch; elfovia sa zúfalo obzerali po okolí a pán Liqenji s kamenným výrazom čelil studenému vetru, ktorý fúkal presne v protismere. Vládca elfov vysadol na koňa a pozrel sa do diaľky.

Kone mali len tí najsilnejší.

„Nemá zmysel to oddiaľovať,“ pomyslel si pán Liqenji a otočil koňa k ostatným.

Chcel prehovoriť, keď v lese zbadal akýsi pohyb. Boli to tvorovia, ktorý sa podobali na ľudí, zároveň aj na koňov. Vietor privial zvuk dupotu kopýt a pán Liqenji sa zamračil.

„Zase oni.“

Fauni sa približovali a keď došli na lúku, spomalili a zastali. Rona zoskočil z fauna a kráčal k pánovi Liqenjimu. Poklonil sa pred ním a povedal:

„Privádzam nových spojencov a správy, ktoré zmenia naše plány.“

Pán Liqenji zakričal:

„Zosadnúť z koní! Vodcovia do sídla!“

Nato začal opäť rozruch. Kone pochodovali do staní, elfovia sa zmätene rozprávali a vodcovia – dôležitý elfovia – kráčali do oceľovej budovy. Tam sa stretli s pánom Liqenjim. Sadli si za dlhý stôl a hlavné slovo mal Rona, ktorý tentoraz sedel na mieste pána Liqenjiho. Vstal a začal:

„Ešte predtým, než vám poviem informácie, rád by som vás niekoho predstavil. Nepodliehajte panike. Kasen Ulfen!“

Všetky tváre sa v napätom tichu otočili ku vŕzgajúcim schodom, po ktorých schádzal silný muž menom Kasen Ulfen. Zostúpil po poslednom schode a usmial sa na elfov.

„Priatelia,“ zašepkal.

„Čo má toto znamenať?!“ vykríkol jeden elf a vstal.

„Kasen má určite nejaké rozumné vysvetlenie preto, že spôsobil takýto rozruch,“ povedal pokojným tónom pán Liqenji, no aj on bol nahnevaný a mykalo mu tvárou.

Elf si sadol a Kasen plesol rukami.

„Áno. Vlastne nie. Ono... Ja som sa chcel vrátiť domov a viem, že by ste ma nepustili a tak som vás trochu oklamal,“ povedal a pozrel sa na pána Liqenjiho.

Ten pokrútil hlavou.

„Kasen. Ja by som ťa pustil pod podmienkou, že by si sa vrátil, keď pôjde do tuhého.“

Kasen zvesil hlavu.

„Urobil som chybu.“

„To hej. Ale teraz si tu a budeme robiť, akoby sa nič nestalo. Dobre?“

Kasen prikývol.

„Tak, Rona. Aké správy máš?“

„Fauni ma informovali, že nepriateľ sa presunul do hory drakov.“

Pán Liqenji rozšíril oči a oprel sa o operadlo stoličky. Potom pozrel na Kasena, ktorý sa opieral o stenu a so záujmom pozeral na Ronu, a opýtal sa ho.

„Kasen, môžeš nám to potvrdiť?“

„Áno, bol som pri tom, keď sa so svojimi drakmi presunuli sem.“

„Oni majú draky?“

„Áno, zelené.

„Typ Inferixus. To sú tí najdivokejší. Zaujíma ma, ako ich skrotili.“

„Čo budeme robiť, pane?“ opýtal sa jeden elf.

Pán Liqenji sa k nemu otočil a usmial sa.

„Zaútočíme na nich s drakmi. S faunmi máme šancu vyhrať.“

Vládca vstal a rozkázal:

„Tak pohyb! Pripravte draky! Dnes pri západe slnka vyrážame!“

Elfov akoby vystrelili – hnali sa po tábore; privolávali drakov; vymýšľali čo najlepšiu stratégiu a pán Liqenji to s Kasenom sledovali s terasy oceľovej budovy.

„Heh,“ zasmial sa Kasen. „Sotva sa vrátim a už bojujem.“

„Načo máš svoje schopnosti, ak ich nechceš využiť?“

„Nejde o to…“

„Slnko zapadá,“ zašepkal pán Liqenji, ktorý mal na sebe bojový svetlooranžový habit.

„Čoskoro to začne. Čo myslíte, môj pane, prežijeme to?“

„To nevie nikto. Každopádne, na túto bitku sa bude dlho spomínať.“

Za nimi sa ozvali kroky. Otočili sa a zbadali Soru vo svojom brnení zmiešanom s kožou, v ktorom bojovala proti Vikengom.

„Takže si sa vrátil,“ povedala Kasenovi.

Ten prikývol a objala ho.

„Som rada.“


Toto dílo bylo publikováno na literárním servru WWW.PISMAK.CZ.