Hmkám si melódiu pre jazzové combo,
v ktorom hrám po večeroch na bastrombón,
kde z dámskych šijí stúpa vôňa mora,
že ani nepomyslím na honorár –
jazykom hľadám v zube zrnko korku
a usmievam sa pri tom na Barborku,
lebo má na parkete najoblejšie boky...
Winnetou ešte nedorazil do kín.
V modravom svetle so mnou pláva rampa;
dva roky bude mať môj otec dobrý klampiar.
Pomedzi stoly ale prešiel Benny Goodman.
Teraz ma nezobuďme.