Deníček zle strážený

Astrálka

* odchádzam od stola a zošit nechávam otvorený na práve dopísanej strane
* som si vedomá vašeho sklamania z obsahu, ale ruka si ceruzku nedala vytrhnúť


***

Milovaný vesmír, ľúbim ťa čím ďalej, tým viac pochabo. Konečne mám tvoju adresu.

Dlho som to zvláštne miesto hľadala na mape. Možnože som tam niekde prederavila lúku:-)

A potom na ďalšej mape, a ešte ďalšej a väčšej mape.

Ako keď sa z hviezdy prižmúrenými očami pozeráš na svietiaci glóbus.

Išla som si oči vyočiť, a snažila som sa vyčítať z toho jedného bodu celú tvoju budúcnosť.

Teraz ťa už strelky mojich očí aj za polárnym kruhom nájdu.

Zapráskaná zima. No budem ti posielať horúce depeše o veľkosti nesmiernej lásky.

Je vraj premenlivá. Z plameňa je dym ani sa nenazdáš. Moja predsa nemôže zhasnúť!

Máš tam takú zimu.. Teš sa, keď sa večer pritúlim k perinke,

zahrniem ťa prílivom nespútaných snov. V nich sa dá samota s citom utopiť.

Ty nezbedná zatúlaná bodka, nebyť učiteľa zemepisu, akoby som ťa našla?

***

Na tvoju chápavú adresu budem písať všetko, čo by ich pohoršilo, keby mi denníček našli.


Toto dílo bylo publikováno na literárním servru WWW.PISMAK.CZ.