Mrhanie

e.eucrow

 

Posledné zvyšky osamelo ďakujú svojmu vládcovi. Zapúšťa koreň,

a po vyrušení jedného písmena sa odhalí nervové vlákno.

Snáď len zviera prinieslo žiarivú kosť svetla na studený tanier.

Darované tesáky zabalené do ranných vydaní novín.

 

Celkom zdarma ich sem zaveje vietor. Tak dlho sa v nich

prehrabuje, až sa stáva ich súčasťou a schováva svoje názory

za kóty na mape. Za bieleho súmraku je

pôda bohatá na disharmonické stretnutia.

 

Už môžeš priniesť svoje mesto.Ťažký krok preniká do ulice,

a tento text ho sprevádza. Iste, náhrobky už dotyční neocenia.

Je výhodné zaobstarať si ich skôr? Viem si predstaviť aj lepšiu investíciu.

Ale taká je dnešná konvencia, ktorú sa oplatí napĺňať.

Až po dlhých víkendoch sa dá vykázať jednoduché má dať či dal.

 

Možno s tým máš stále problém a transformácia bežných

vecí, ako je syr, klinec a kabát, v nový mytologický jazyk, ktorým

sa dorozumievame počas noci, ťa napĺňa nanovo stráveným životom.

 

Okolo nás sa stavajú nomádske chaty, ale ich existencia nie je celkom

opodstatnená. Aspoň pre nás, ktorí prežívame aj navzdory ukotvenému vrchu.

Napokon, každodenné čakanie nie je ničím než vyžehlenou prózou.

A v tej kope je potrebné hľadať. 

 


Toto dílo bylo publikováno na literárním servru WWW.PISMAK.CZ.