Anjel

Enwi

Anjelik môj strapatý,
čo sadol mu na šaty
motýľ prelietavý.
V dúhe jeho krídiel,
v jej hebkom závoji,
vietor pieseň hudie
v tom nočnom pokoji.
Kde žiara hviezd vzdialených
dáva svetlo,
duši teplo,
periam vlahu,
mysli snahu
a odvahu,
že vieru v drahú
nikdy nestratím...
Motýľ vzlietol,
iba plietol
oči krásne, Tvoje žiariace.
Dám Ti radu:
nechcem zvadu,
krutú zradu,
počkaj vzadu,
bo hviezda, čo svietila,
dalšiu hviezdu zradila,
svoju pýchu stratila
a nás oboch vrátila
tam, kde motýľ stále,
dieťa prelietavé,
v mladej rannej tráve
ako psíča hravé
Teba 
a mňa
dúhou

opíja.


Toto dílo bylo publikováno na literárním servru WWW.PISMAK.CZ.