možno aj sám čert by za mňa vyronil slzu dve

dievča z lesa

som na konci

neviemkoľkého trápenia

svätosväte sľubujem

že to ďalšie statočnejšie prekonám

 

sotva prihrmí nová povíchrica

a ľadový dážď prskne mi do očí

stonám a bedákam

aj tisíckrát to vzdám

ponosujem sa všade

kam sa zatúlam

 

možno aj sám čert 

by za mňa vyronil slzu dve

kým konečne zašepkám

prosím ...

 

v tej chvíli namiesto povíchrice

sa tu pokojne ligocú

kvapky rosy


Toto dílo bylo publikováno na literárním servru WWW.PISMAK.CZ.