neboj sa! keď padneš sem budeš ešte žiť!

dievča z lesa

občas sa vo mne uhniezdi

milosrdný pokoj

akoby ma tisíc labutí nieslo

na svojich krídlach

 

keď sa z tých krídiel skĺznem

a strmhlav padám dole

ďalších tisíc

ma vynáša nad oblaky

 

a keď znova

zdola sa na mňa usmeje

zaprášená zem

 

neboj sa!

keď padneš sem

budeš ešte žiť!

 

vyváženie trvá dáky okamih

nanajvýš dva

a ja si za ten svet neviem

spomenúť

ako a kedy sa do mňa vnorilo

čaro harmonických chvíľ

 

prečo pokoj príde nečakane

a náhle sa stratí?

 

dostávam

koľko mi patrí

 

 

 

 

 

 

 


Toto dílo bylo publikováno na literárním servru WWW.PISMAK.CZ.