niekedy preletia mraky celkom nízko nad hlavou

dievča z lesa

blues


niekedy

preletia

mraky celkom nízko

nad hlavou

 

môžem sa

tomu smiať

no tie mraky mi nedajú

vôbec spať

zatemnia všetko

čo mám rád

tak tu sám postávam

s obavou

 

 

či tie mračná

šedivé

sa dotýkajú mňa

len náhodou

 

či predsa len

nezmenia smer

či zo skrýše za svetlom

vykročiť smiem

tým pádom by bolo

koniec hier

a ja by som mohol byť

za vodou

 

znova svitá

a ja si zvykám

že mraky visia

tesne nado mnou

 

nemusím sa báť

môžem sa smiať

tie mraky si nevšímam

aj tisíckrát

vychutnávam si

čo mám rád

veď nič z toho nie je tu

nič z toho nie je tu

náhodou

 

niekedy preletia

mraky celkom nízko

nad hlavou


Toto dílo bylo publikováno na literárním servru WWW.PISMAK.CZ.