až raz tento paperbekový svet padne

Skarabea

 

 

 

 

Až raz tento paperbekový svet padne

a smútočný dav sa roztečie, jeho zvyšky

ti predsa zamrznú na perách, potom sa niekto

panovačne dotkne tvojho pleca, ale ty

sa neotočíš, lebo aj zem sa prestala točiť

iba si pomyslíš, že so strašidlmi pod posteľou

ťa už nič nespája, pokrčíš ramenami

pokrčíš ramenami, odkráčaš iným smerom 

ako ukazujú ručičky hodín

a niekto neviditeľný ťa znova pichne palcom do chrbta.



                                                                         

                                                                         (koniec)

 

                                                                         toto je moje srdce, ked sa triešti

                                                                        ako m - e - t - e - o - r - i - t

                                                                         na tisíce smrteľných, tichých slov

                                                                         prelievaných z jednej ruky

                                                                         do druhej, až kým sa nestratia

                                                                         v očiach odkvitnutých žien

                                                                        aby nimi utopili pozostatky ďalšieho leta.

 

 

 

 

 

 

 


Toto dílo bylo publikováno na literárním servru WWW.PISMAK.CZ.