niečo zamatové

Skarabea

 

 

Ak sme si aj niekedy 

boli naozaj takí blízki

čas nikdy nedosiahol na naše dno

nevidel sny, v ktorých si volal 

na svoju futuristickú bábiku, nechal nás samých

v utrápených ranných hodinách vyprchať ako šampanské

na vyšľapanom chodníku

nechal nás čakať ako kurvy

a dni prichádzali stále temnejšie a my sme konečne

pocítili smútok podobný strate, raz v noci

ostalo po nás niečo zamatové.

 

 


Toto dílo bylo publikováno na literárním servru WWW.PISMAK.CZ.