Huby

Abakus

občas si človek pri narodení rodičov vyberie


Huby

Doniesol dva šampiňóny. Jeden väčší a jeden menší, oba v striebornom klobúku.

„Ako mi ich spravíš?“ spýtal sa s veľkým očakávaním.

„A ako by si si ich predstavoval?“ Dva malinké šampiňóny veľa priestoru na kuchynské experimenty  neposkytovali.

––

V zatáčke prudko pribrzdil a bleskovo vyskočil z auta a uháňal naspäť po ceste. Myslela som si že sme zase raz prišli o nejakú tú súčiastku z auta. Ostala som sedieť, aj tak by som ju nevedela priraziť, pribuchnúť a priskrutkovať na miesto.

Víťazoslávne sa vracal po niekoľkých minútach k autu. V každej ruke niesol jeden maličký a jeden ešte menší šampiňón.

„Nevadí, že sme mali byť už u starej mamy?“

„Počká.“ Povedal a pokochal sa pohľadom na dva striebristé klobúky bez závoja.

„Ako mi ich spravíš?“

------------------------

Zákony a ich prekročenie

Môj otec dodržiaval zákony. Snažil  sa o to v maximálnej miere, aj keď časť zákonov bola proti nemu a zvyšok proti zdravému rozumu. Chytal tam kde sa smelo /kde ale poslednú rybu videli za čias demokracie/, na to čo sa smelo /čo ale rybám v žiadnom prípade nechutilo/ v čase, v ktorom síce ryby nebrali, ale bolo to povolené.

Keď zomreli jeho rodičia, cintorín, na ktorom boli pochovaní jeho starí a prastarí rodičia mal stop stav. Schluss a nepochovávalo sa ďalej. Môj otec si postupne vyzdvihol obidvoch predkov z krematória v slušivých urnách a vozil ich na zadnom skle svojho trabanta.

„Čo to máš na to skle vzadu?“ pýtal sa ho kamarát.

„Rodičov.“

„A to ti nevadí, že ideš s nimi na ryby?“

„Celý život neboli so mnou na rybách, tak aspoň teraz,“ odpovedal milujúci syn  zabuchol dvere a z úst vybral drahocennú sadu modrých ligotavých mušiek. A na uvoľnené miesto okamžite vrazil kľúče. Otcov chrup bola kapitola sama o sebe.


Toto dílo bylo publikováno na literárním servru WWW.PISMAK.CZ.