PIESEŇ O TULÁKOVI, KRVI A VODE

Vatan

Rozsypané steblá trávy
po vode si plávajú
Nesú kvapky našej slávy
spomienok čo mávajú

Nežne si ku mne prebrodila
čistú vodu studenú
Ako malá lesná víla
čo mi nesie odmenu

Pichnem tŕň do ľavej ruky
biely kvietok pokvapkám
Robím to už dlhé roky
ako ten čo ostal sám

Hodím ti ho do perejí
steblá trávy priložím
Že som ostal nezmenený
do vody kríž nakreslím

Bola si krásna ako ráno vzadu vrkoč spletený
Tvoje pery šepli áno a ja som bol stratený

Teraz kráčam pri potoku starý tulák bez mena
Tichá bolesť v každom kroku v hrsti ruža zlomená

Hlava plná vrakov lodí nesplnených nádejí
Že vraj to tak často chodí šťastný ten čo uverí


Toto dílo bylo publikováno na literárním servru WWW.PISMAK.CZ.