Nové obydlia

e.eucrow

Človek, ktorého majú za blázna, žije v tmavej mokradi. Konáre stromov

sa zlovestne kývu a zvony neutíchajú. Práve teraz sa spúšťa do studne,

nikde nikto, kto by ho zastavil. Čoskoro sa z kríkov vynorí cudzinec.

 

Jeho tichý hlas určí, ktorí z nás budú považovaní za anachronizmus

a koho ešte možno ponechať v blízkosti dohasínajúceho ohňa.

V jednom s ním musím súhlasiť, na vrátnici sa opäť ozývajú kroky.

 

Mne prikázali, aby som spal, poprípade dával pozor na zbehov.

Na stole ostal list v zelenej obálke, zrejme som ho už čítal, a nie raz.

Informácie v ňom boli poväčšinou historického charakteru.

 

Vláčil som ich so sebou pre prípad, že by sa ich pisateľ raz vrátil.

Pod kameňom na frekventovanej ceste je zahrabaná stará dýka.

Raz postavia nové obydlia len kúsok od zdvihnutej morskej hladiny.


Toto dílo bylo publikováno na literárním servru WWW.PISMAK.CZ.