bolíš

dievča z lesa

kráčam po farebných dlažbách  

ako po hladine jazera 

ako po povrchu mesiaca Mesiac 

 

iba 

bosou 

nohou 

 

taká je prázdnota 

odlievaná z úsporných opatrení duše 

leštená ničím 

odľahčená stratou 

 

a teraz sa pohodlne uvelebím 

ako temno za rozložením hviezd 

 

prepáč Zem 

bolíš 

spokojne si ťa na pár okamihov 

z mysle vytrasiem

 


Toto dílo bylo publikováno na literárním servru WWW.PISMAK.CZ.