Začiatok a koniec jedla - téma dňa

gabi tá istá

Ospravedlňujem sa tým, ktorým sa zdá táto téma nevhodná, cez čiaru, ale aj o tomto je staroba


„Aj u vás svieti slnko?“ pozdravím ráno mamu.

„Pravdaže, svieti. Len som taká slabá. Od šiestej som hore. Pár dní som nemala stolicu, len horko ťažko som bobek vytlačila. Večer som zjedla také veľké jablko od Betky a už to išlo. Od rána...Šak ja by som ani nemohla u nikoho bývať. To si nevieš predstaviť. Päť razy na záchode a to sa nedá ani ovládnuť. To len tak strieka, to by ani nohavičky neudržali.“

Nechcem vedieť, čo si natlačila do seba pred tým jablkom. Ako vždy, po dialýze.

„Chceš povedať, že tie molicare sú nekvalitné?“

„Ale, čo ja viem, len si myslím, že by to aj cez ne pretieklo. Ja ich šetrím.“

„Prečo, mami? Veď to sú jednorazové nohavičky. To máš ako vložky, sú to jednorazové hygienické potreby.“

„Ja si do nich vatu pchám a vyhodím ich, až keď sú znehodnotené.“

„Bolo mi čudné, že som ti už dlho nekupovala. Kúpim ti.“

„Môžeš.“

„Čo budeš obedovať?“

„Dám si ten zemiakový šalát a usmažím si k nemu syr.“

„Nebojíš sa, že ti neurobí dobre na to brucho?“

„Nie, to nemám zo stravy. Ja to už poznám. Potrebovala som sa prečistiť a už zase môžem jesť bárčo.“

„Nezohreješ si radšej rizoto?“

„Nie! To som jedla včera!“ odvrkne zlostne.

„Dobre, mami, jedz, čo ti chutí.“

Prestala som jej kupovať obalený syr. Zbytočne. Vždy ho má v mrazáku. Aj z posledných síl ide s chodítkom do malého obchodu a kúpi si. Potrebuje prestriedať. Vyprážaný syr, vyprážaný rezeň, vyprážané rybie prsty. Pestrá strava – syr, mäso, ryba.

„Mami, nadiktuj mi termíny na očné. Iva pôjde s tebou, len to potrebuje vedieť včas.“

„Ivka by išla so mnou? To som rada. S ňou chodím najradšej. Dvadsiateho šiesteho novembra jedno oko, desiateho decembra druhé oko. Šak ja by som do nemocnice aj prešla. A hádam aj odtiaľ. Len jak mi to oko zalepia...“

„Nesranduj, mama. Nenechali by sme ťa ísť samú na operáciu očí, ani keby si nemala deväťdesiat dva rokov.“

Reprodukujem Ive.

„Šak nech prebehne! Povedz jej, že ju počkám pri Smažienke,“ smeje sa Ivana a značí si termíny.


Toto dílo bylo publikováno na literárním servru WWW.PISMAK.CZ.