Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seŠach
Autor
Aššurballit
Rozišiel som sa so svojou milovanou. Po vzájomnej dohode ma nechala, kvôli učiteľovi aerobicu. Alebo tak nejak sa jeho remeslo nazýva. Zdalo sa mi, že s ním trávi nejak veľa času, ale myslel som si, že je teplý. Nuž, zrejme nebol.
To je však v p
odstate jedno. Je to už rok. A nezmenilo sa prakticky nič. Akurát som trošku nadržanejší. Ale to je asi tak všetko.
Vlastne mi to ani nebolo nejak extra ľúto. Len asi tri dni som sa trochu motal. Dva krát som sa opil. Tri krát sa opil. Prečítal nejakú blbú knižku, ktorá ma dojala. A napísal milostnú básničku, za ktorú sa budem hanbiť do konca života. Ale potom akoby uťalo....
Prišlo mi, že som ju vlastne ani nemiloval. Úprimne. Skôr mi vyhovovala. Sex a tak. Bolo príjemné mať občas niekoho pri sebe. Tak som to hodil za hlavu a rozhodol sa, že sa začnem venovať len veciam vznešeným, na ktoré som pri nej nemal toľko času. História. Štúdium. Knihy. Hudba. Veciam, ktoré ma neopustia, keď stretnú nasoluxovaného učiteľa aerobicu.
Ale, načo sa tým zaoberať. Rok je už dlhá doba. Mal som dosť času vysporiadať sa s tým. A po nej mi už neostalo ani číslo v mobile. (keby som nejaký mal)
Z rozjímania ma vyrušil zvuk telefónu. Bol odporný. Tak som to, napriek prvotnému plánu zdvihol. Kamarát. Zrej
me ma depresiu. Vždy sa ozve, keď má depresiu. Nie je sám. Na strednej to bol taký zvyk. Všetci si mysleli, že som bútľavá vŕba či čo. Asi mysleli, že to nevykecám. Zvlášť slečny. Keď sa pripili. Bol som pre nich taký kokotko, čo neublíži, len vypočuje. Možno poradí. Taký teplý kamarát. Zmenilo sa to až po jednej žúrke. Nedôležité. Ale slečny už ku mne nechodia.
Jeho prvé slová mi moju teóriu potvrdili. Frázoval. Dokonca viac ako inokedy. Pýtal sa aj na moju milovanú. To som veľmi nepochopil. Jak len mohol zabudnúť na ten večer. Tak pekne sme sa opili. Prepadla ma melanchólia.
Kedy a kde?
Skrátil som jeho utrpenie hľadať čo najformálnejšie slová. O šiestej v Caféčku.Bol som rád. V poslednom čase som veľa von nechodil. Až po rozchode s ňou som si uvedomil, ako málo je ľudí, ktorí ma podržia.
Do Caféčka som prišiel o 10 minút skôr. Objednal som si víno. Dva deci. O dvadsať minút došiel aj on. Trošku roztržito si sadol.
No čo sa deje? Opýtal som sa ho bez okolkov. Hneď po uvítaní.Objednal si fernet. Kyslo sa usmial. Mávol rukou. Začal hovoriť čosi, čomu som presne nerozumel.
Takže manželka. Poviem nie? Zasmial som sa.Len sa uškrnul.
Ženatý je už od svojich 18. S ňou žije asi o pol roka dlhšie. Je obeťou jednej žúrky. Dcéra sa volá Kristínka. Zomlelo sa to v podstate veľmi rýchlo. Zásnuby. Svadba. Svadobná noc. svadobná cesta. Maturita.
Upil som si z vína. Videl som, že je ešte triezvy. Dlho sme sa nevideli. Tak sme porozoberali. Čo nové. Kto s kým. (alebo s čím) Kedy? Ako? A podobné tie blbinky kvôli ktorým sa stretávajú starí kamaráti.
Po treťom fernete na chvíľu stíchol.
Stretol som Viku.
A? Udivil som sa.
Vedel som, že Vika je jeho stará platonická láska. Bol do nej zbláznený. Dávno pred manželkou. Potom odletela za oceán... . Nevyšlo to. Vraj sa nechce viazať. Keď sa vrátila dieťa bolo na ceste.
Milujem ju. Zahlásil.
A čo manželka? Položil som celkom logickú otázku. Neviem Vlado, neviem. Mám ju rád. Veď... máme spolu Kristínku. Máme auto na leasing. Pôžičku a tak. Zvykol som si na ňu. Ale... Ale čo? Stopol som ho uprostred vety.Exol ďalší fernet.
Viku je baba, ktorá keď povie vyskoč z okna, ja sa spýtam ako vysok... . Zasekol sa.Rozrehotal som ako, keď som prvýkrát počul pesničku Panic a panna od No Name. Prišlo mi vtipné jak dôležito sa pritom tváril.
Ale veď mi rozumieš. Dodal trošku zahanbene. Choď do piče. Sykol.Sorry. Ospravedlnil som sa smejúcky. Rozumiem ti.
Rozumel som ho a chápal som to. Tiež má
m takú nadradenú všetkým. Taká krásna platonická láska. Málokedy sa zrealizuje. Škoda.Ženuška to už vie? Podpichol som ho.
Asi. Neviem to isto. Vie že čosi, ale... nechajme to tak. Povedal hlasnejšie akoby chcel. Pár ľudí sa otočilo. Po chvíli však odvrátili zrak a venovali sa svojim veciam.
Zavládlo trápne ticho. Vždy zavládne, keď jeden človek odhalí čosi zo svojho vnútra a chce prejsť na inú tému.
Čo inak? Preklenul som mlčanie svojou obľúbenou otázkou.
Malá bola minulý týždeň chorá. Rozhovoril sa.Vedel som čo bude nasledovať. Dvadsaťminútový výklad o tom aká je zlatá. Hrdý otec. Objednal som si ďalšie víno. Za chvíľu som ho mal na stole.
Čašníčka bola veľmi milá. Nie nejaká extra krásavica. Milá. Poznala ho. Takže
sme mali trošku protekciu.Podáš ten šach? Prehovoril zrazu polotriezvym šarmantným tónom.
Čoby nie? Žmurkla okom.
Udivil som sa.
Ti šľahlo?Né. V pohode. Upokojil ma.
Vlastne. Vieš hrať šach? Spýtal sa ma, keď ho doniesla.Trošku.
Čierne, alebo biele?Bolo mi to jedno. Egal.
Tak teda biele. Mykol som plecom.
Partia začala. Rozhovoril sa.
Vieš bol som s Vikou na káve a tak.
A tak...chápem.
Skočil som mu do reči a potiahol pešiakom.Kokot! Zanadával. Zasmial sa.
No veď rozumiem. Pokračuj. Povzbudil som ho do ďalšej reči.Nechcel radu. Potreboval sa len vykecať. Potiahol koňom a vyhodil mi strelca. Na chvíľu sa zamyslel. Zapálil si cigaretu. A pokračoval.
Povedal som jej, že idem s kamarátmi na pivo. Ani neviem prečo. Nechcelo sa mi to vysvetľovať. No, ale...bola tam aj jej sestra. Prúser.Ty vole! To je jak z lacného amerického filmu.
Zhodnotil som situáciu. Neudržal som sa.Mi hovor? Mi spravila scénu. Rýchlo si to doplnila.
Divíš sa jej?
Snažil som sa zachovať nadhľad.Nie. Odpovedal krátko a jasne. Sklonil hlavu.
Koľko je hodín? Zaujímal sa.Pozrel som sa na hodinky. Pol jedenástej.
Musím ísť. Zajtra vstávam do roboty....a stará by ma zabila.Pochopil som.
A počkaj ešte...mat.Skap ty bastard!
Rozlúčil som sa s ním.
Ja som tam ešte chvíľu počkal. Dopíjal som víno a spracúvaval všetky najnovšie informácie. Neviem prečo, ale bol som rád. Vážne. Neviem prečo. Možno to spôsobil ten alkohol a fakt, že som sa v poslednej dobe nudil. A možno len pocit, že vidím aj niekoho iného, kto má rozhádzaný život. Uvidím ráno. Dopil som. Vstal. Odišiel.