Strip

Martina sa teda vrátila späť a ja som sedel s Peťom v Caféčku a snažil sa ten zmätok v hlave spláchnuť trochou chľastu. Celkom to šlo. Hlava sa mierne krútila. Telom prechádzala vlna tepla. A predstava dvoch zdeprimovaných kokotov sediacich, húliacich a diskutujúcich o pičovinách ma začala zabávať. Posunkom som naznačil čašníčke aby priniesla ešte raz to isté. Kývla hlavou.

Prečo furt chlaceš to víno? Prečo si nedáš pivo. Ako správny chlap. Zaujímal sa o moju náhlu zmenu orientácie. Ruku mi pritom položil na rameno, čo bol neklamný znak miernej priopitosti. Zamyslel som sa či to má význam vysvetľovať. Skúsil som.

To je predsa jasné. Začal som svoju úvahu. Chcem vyzerať inteligentnejšie. Úchytkom oka som zachytil Peťov nechápavý výraz. pokračoval som teda ďalej. Vieš pivo je v ľuďoch zakorenené ako chľast spodiny a alkoholikov. Takej robotníckej triedy ak rozumieš. Pritakal. Pije to síce každý druhý, ale keď povieš, že si večer bol v krčme a vypil tak 3-4 pivá, predstavia si zapľuvaný pajzel a tebe prischne nálepka noťasa. Ale keď povieš, že si bol v krčmičke a vypil tak, čo ja viem liter vína. Predstavia si romantiku, vinice, cimbal, ako si prvý raz zašukali a podobné tie pičoviny. Navyše ožereš sa z toho rovnako. Zakončil som víťazoslávne svoju filozofickú úvahu. Peťo si to chvíľu preberal v hlave. Skonštatoval, že som kokot. A vyprskol v hysterický rehot.

No jasné, že sú. Napríklad keď Martikána obrali o zlato. To bola fakt tragédia. Nadhodil.

To hej. Najväčšia tragédia v slovenskej histórii po druhej svetovej a po prehre s Maďarmi v hokeji. Zakončil som debatu. A začal sa zúfalo smiať.

Nezáležalo na tom o čom sme sa bavili. Stačil ten pocit, že je všetko OK.

Zúfalý smiech zdeprimovaných opilcov narušil čísi známy značne rozradostený hlas. Kurva, chlapi ide sa oslavovať.

No jasné. Lamoš. Známy tipér. Pomyslel som si. Prehral už minimálne pol milióna. Ale vždy keď niečo vyhrá teší sa jak malé decko z reklamy na Pampers. Väčšinu potom rozhádže na chľast a kurvy. Čo na tom. Fotrovci mu pomôžu. Zasa.

A kam? Prerušil Peťo sled mojich myšlienok.

Ja nejdem nikam. Som bez prachov. Skočil som do toho. Snažil som sa vykľučkovať. Lamoš mi bol od pohľadu nesympatický.

Nevadí, platím ja. Upokojil ma Lamoš. Proti tomu sa nedalo namietať.

No koľko ste toho stiahli? Vypytoval sa stále rozjarený Lamoš.

Čo ja viem tak 6 deci. Odvetil som bez štipky záujmu.

Išli sme na Vysokú. Taká bočná ulička. Vkročili sme do nejakého dvora. Blízko Krátera. Bol tam rodinný dom. Biely. Vyzeral normálne. Akurát pred vchodom stál nejaký vyholený chlapík s dosť stupídnym výrazom tváre. (Ale inak to bol pravý profík. Slušný. Úlisný. Pripravený hocikedy nám rozbiť hubu.)

Vstúpili sme do domu. Intímne osvetlenie. Príjemná barová atmosféra. Vhodné aj na stretnutie so slečnou. Teda keby sa v rohu pri tyči nezvíjali polonahé krásavice. Telom prešla vlna vzrušenia. Sadli sme si. Opatrne. Začali sa tváriť, že rozoberáme niečo naozaj dôležité. Akoby od nás závisela záchrana Slovenska. Minimálne. Kurva, tá má ale kozy. Zavzdychal Lamoš. Súhlasili sme. A objednali si každý po jednom malom 100 korunovom pive.

No čo Lamy. Už si ju pretiahol. Hodil som do placu otázku, ktorá dnes jednoducho musela prísť. Chodil s ňou už tri mesiace. Ale zatiaľ ju ešte nefikol. Vraj nie je pripravená či čo.

Skoro? Kurva čo to má znamenať. Že skoro. Ty si kokot. Rozhorčil sa Peťo.

No viete...už som ju mal pripravenú. Sviečky. Romantika. Hudba. Dostatok promile. Na náladu. Viete... Koktal trochu nezrozumiteľne.

No veď vieme. Už sa kurva vykokci. Zrúkol na neho rozladený Peťo.

No a? spýtal sa Peťo.

No a. Si mal zhasnúť. S takýmto prístupom si nezajebeš kamarát. Poučil ho Peťo.

Lamoš sa nezmohol na nič. Len zvesil hlavu. Asi hej. Strašne som sa rozosmial.

Po štvrtej runde 100 korunového piva sme si zaplatili jedno súkromné vystúpenie. Kompletný striptíz na stole. Vo vedľajšej miestnosti. Vybrali sme takú čiernovlásku. Bolo to v podstate jedno.

Vstúpili sme do miestnosti. Sprchovací kút. Stoly. Lavica. Kamera. A náš nadržaný výraz tváre.

Veľa ráz som čítal knihy kde spisovatelia hovorili o kurvách a striptérkach ako o normálnych ženách. Ako v nich videli smútok. Ľudskosť. Ako.... Priznám sa, že keď mi tancovala s kundou pri nose, bolo to to posledné na čo som myslel. Ja som nič také nevidel. Jej problémy a jej život mi boli ukradnuté. Vnímal som len holú ženskú s veľkými prsiami a vyholeným pohlavím. A jediné čo som cítil bol tlak v gatiach. Nuž, ale keď to niekto vidí tak. Nedbám.

Po predstavení. Sme si povedali, že nič lepšie už dnes nezažijeme. Tak sme zaplatili. (Teda Lamoš.) Rozlúčili sa. A odišli domov. Dorobiť každý to svoje.