...to si precitaj radsej moje sladsie dielka...usmev...aj ty vies...atd...
...ked ta to dostava do cervenania..usmev...
..jo..a vdaka za postrehy..
Pedagogika sa po stáročia usilovala o formuláciu základných pravidiel, ktoré by zaistili efektívnosť výučby. Tak postupne vznikal a rozvíjal sa systém pedagogických princípov (zásad), t. j. najvšeobecnejších noriem podmieňujúcich úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa s úspechom pokúsili J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a ďalší pedagógovia.
Pojem vyučovacej zásady
Podstatu vyučovacej zásady je správne chápať ako požiadavku. Vyučovacie zásady sú najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovnovzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter.
Vzťahujú sa na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľovu vyučovaciu činnosť, na formy výučby, metódy výučby a na materiálne didaktické prostriedky, ďalej na poznávaciu činnosť žiaka, na učivo atď.
Počet vyučovacích zásad nie je a nemôže byť raz a navždy stanovený, pretože zásady sa neustále vyvíjajú, menia sa a dopĺňajú s tým, ako rastú poznatky o vyučovaní. Stále je tu úsilie o najnovšie formulovanie a dotváranie zásad, napr. optimálnosť, tvorivosť, systémovosť, atď.
Vo vyučovaní sa zásady navzájom prelínajú a jedna druhú podporujú.
Rozlišujeme objektívnu a subjektívnu stránku vyučovacích zásad:
-objektívnou stránkou rozumieme to, že sú odvodené z objektívnych zákonitostí vyučovacieho procesu,
-subjektívnou stránkou rozumieme to, že ich uplatňovanie závisí od učiteľa, od jeho kvalifikácie, prípravy na vyučovanie, zodpovednosti za výsledky vyučovania a pod.
Na základe didaktických zásad sa stanovujú didaktické pravidlá, ktoré obsahujú pokyny pre správne a účinné vedenie výučby, špecifikujú a konkretizujú didaktické zásady. Sú menej všeobecné než zásady, lebo konkrétnejšie naznačujú postup k cieľu.
Zásada uvedomelosti a aktivity
Vyjadruje požiadavku, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky.
Iba také vyučovanie a učenie je plnohodnotné, pri ktorom sa žiak stotožní s jeho úlohami a cieľmi, ak k úlohám, požiadavkám a cieľom nepristupuje formálne, z donútenia a ak je v tomto procese aktívny. Uvedomelosť neznamená iba to, aby žiak vedel, čo sa učí, prečo sa učí, ale predovšetkým to, aby si k tomuto vytvoril kladný vzťah. To predpokladá uvedomovať si cieľ, výsledok a metódy, ktoré k nemu vedú, vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľa, osvojovať si nové vlastnou činnosťou.
Uvedomele osvojené poznatky charakterizuje to, že sú hlboko pochopené a žiak na základe nich dokáže niečo urobiť- vysvetliť, inak formulovať, vie ich aplikovať v praxi.
Aktivita sa týka viacerých stránok – myšlienkovej (analýza, syntéza, systemizácia vedomostí, ich triedenie), citovej i vôľovej. Význam aktivity spočíva v tom, že rozvíja schopnosti žiakov, ich samostatnosť, iniciatívu a tvorivosť.
Uvedomelosť a aktivita sa musia prelínať celým vyučovacím procesom.
Uplatňovanie zásady uvedomelosti a aktivity si vyžaduje zo strany učiteľa:
-využívať vstupné a priebežné motivačné metódy,
-využívať predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov z mimoškolského, nezámerného učenia,
-uplatňovať adekvátne vyučovacie metódy vo vzťahu k obsahu a povahe učiva, ale aj k vekovým osobitostiam žiakov,
-uplatňovať aktívnu a tvorivú činnosť žiakov s využívaním problémových metód vyučovania,
-umožniť žiakov využívať získané vedomosti a zručnosti v konkrétnych činnostiach, v praktickej činnosti,
-umožniť žiakom realizáciu vlastných tvorivých a netradičných prístupov,
-sústavne kontrolovať a hodnotiť dosahované výsledky, na základe zisteného korigovať a usmerňovať ďalšie činnosti žiakov,
-klásť na žiakov primerané požiadavky,
-rešpektovať individuálne osobitosti žiakov.
Zásada názornosti
Vyjadruje požiadavku, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov.
Význam zásady názornosti vyplýva z podstaty poznávania ako procesu. Na začiatku poznávacieho procesu je priama zmyslová skúsenosť, potom sa tvoria predstavy, a až potom pojmy. Z konkrétnych operácií s vecami vznikajú myšlienkové operácie.
Voľba druhu názoru závisí od viacerých činiteľov:
-od vekových osobitostí žiakov (čím je ročník nižší, tým viac pozornosti treba venovať názornému vyučovaniu),
-od povahy učiva vyučovacieho predmetu,
-od fázy vyučovacieho procesu (inú funkciu má názor pri motivácii, inú pri vytváraní nových vedomostí a inú pri fixácii vedomostí a zručností a pod.).
Uplatňovanie názoru si vyžaduje venovať pozornosť aj psychologickým požiadavkám. Ide najmä o nasledovné:
-primeranosť názoru (množstvo pomôcok neznamená, resp. nemusí znamenať prínos pre pochopenie učiva, zanedbávanie názoru vedie zasa k nejasným vedomostiam, k nekonkrétnym predstavám), prílišné preceňovanie názoru brzdí rozvoj vyšších poznávacích procesov,
-ak má názornosť plniť ciele, potom podľa možností treba do procesu vnímania zapojiť čo najviac zmyslov,
-názor musí byť primeraný vyučovaciemu cieľu.
Funkciu názoru okrem učebných pomôcok a rôznej didaktickej techniky plnia:
-pozorovanie skutočných predmetov a javov,
-nepriamy názor (kresby, fotografie, diafilmy, filmy, atď.),
-názorné predstavy (vyvolané rozprávaním, príbehmi),
-vzťahové prežívanie (prežívanie vzťahov, citového napätia, odvahy, a pod.).
Pedagogika sa po stáročia usilovala o formuláciu základných pravidiel, ktoré by zaistili efektívnosť výučby. Tak postupne vznikal a rozvíjal sa systém pedagogických princípov (zásad), t. j. najvšeobecnejších noriem podmieňujúcich úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa s úspechom pokúsili J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a ďalší pedagógovia.
Pojem vyučovacej zásady
Podstatu vyučovacej zásady je správne chápať ako požiadavku. Vyučovacie zásady sú najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovnovzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter.
Vzťahujú sa na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľovu vyučovaciu činnosť, na formy výučby, metódy výučby a na materiálne didaktické prostriedky, ďalej na poznávaciu činnosť žiaka, na učivo atď.
Počet vyučovacích zásad nie je a nemôže byť raz a navždy stanovený, pretože zásady sa neustále vyvíjajú, menia sa a dopĺňajú s tým, ako rastú poznatky o vyučovaní. Stále je tu úsilie o najnovšie formulovanie a dotváranie zásad, napr. optimálnosť, tvorivosť, systémovosť, atď.
Vo vyučovaní sa zásady navzájom prelínajú a jedna druhú podporujú.
Rozlišujeme objektívnu a subjektívnu stránku vyučovacích zásad:
-objektívnou stránkou rozumieme to, že sú odvodené z objektívnych zákonitostí vyučovacieho procesu,
-subjektívnou stránkou rozumieme to, že ich uplatňovanie závisí od učiteľa, od jeho kvalifikácie, prípravy na vyučovanie, zodpovednosti za výsledky vyučovania a pod.
Na základe didaktických zásad sa stanovujú didaktické pravidlá, ktoré obsahujú pokyny pre správne a účinné vedenie výučby, špecifikujú a konkretizujú didaktické zásady. Sú menej všeobecné než zásady, lebo konkrétnejšie naznačujú postup k cieľu.
Zásada uvedomelosti a aktivity
Vyjadruje požiadavku, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky.
Iba také vyučovanie a učenie je plnohodnotné, pri ktorom sa žiak stotožní s jeho úlohami a cieľmi, ak k úlohám, požiadavkám a cieľom nepristupuje formálne, z donútenia a ak je v tomto procese aktívny. Uvedomelosť neznamená iba to, aby žiak vedel, čo sa učí, prečo sa učí, ale predovšetkým to, aby si k tomuto vytvoril kladný vzťah. To predpokladá uvedomovať si cieľ, výsledok a metódy, ktoré k nemu vedú, vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľa, osvojovať si nové vlastnou činnosťou.
Uvedomele osvojené poznatky charakterizuje to, že sú hlboko pochopené a žiak na základe nich dokáže niečo urobiť- vysvetliť, inak formulovať, vie ich aplikovať v praxi.
Aktivita sa týka viacerých stránok – myšlienkovej (analýza, syntéza, systemizácia vedomostí, ich triedenie), citovej i vôľovej. Význam aktivity spočíva v tom, že rozvíja schopnosti žiakov, ich samostatnosť, iniciatívu a tvorivosť.
Uvedomelosť a aktivita sa musia prelínať celým vyučovacím procesom.
Uplatňovanie zásady uvedomelosti a aktivity si vyžaduje zo strany učiteľa:
-využívať vstupné a priebežné motivačné metódy,
-využívať predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov z mimoškolského, nezámerného učenia,
-uplatňovať adekvátne vyučovacie metódy vo vzťahu k obsahu a povahe učiva, ale aj k vekovým osobitostiam žiakov,
-uplatňovať aktívnu a tvorivú činnosť žiakov s využívaním problémových metód vyučovania,
-umožniť žiakov využívať získané vedomosti a zručnosti v konkrétnych činnostiach, v praktickej činnosti,
-umožniť žiakom realizáciu vlastných tvorivých a netradičných prístupov,
-sústavne kontrolovať a hodnotiť dosahované výsledky, na základe zisteného korigovať a usmerňovať ďalšie činnosti žiakov,
-klásť na žiakov primerané požiadavky,
-rešpektovať individuálne osobitosti žiakov.
Zásada názornosti
Vyjadruje požiadavku, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov.
Význam zásady názornosti vyplýva z podstaty poznávania ako procesu. Na začiatku poznávacieho procesu je priama zmyslová skúsenosť, potom sa tvoria predstavy, a až potom pojmy. Z konkrétnych operácií s vecami vznikajú myšlienkové operácie.
Voľba druhu názoru závisí od viacerých činiteľov:
-od vekových osobitostí žiakov (čím je ročník nižší, tým viac pozornosti treba venovať názornému vyučovaniu),
-od povahy učiva vyučovacieho predmetu,
-od fázy vyučovacieho procesu (inú funkciu má názor pri motivácii, inú pri vytváraní nových vedomostí a inú pri fixácii vedomostí a zručností a pod.).
Uplatňovanie názoru si vyžaduje venovať pozornosť aj psychologickým požiadavkám. Ide najmä o nasledovné:
-primeranosť názoru (množstvo pomôcok neznamená, resp. nemusí znamenať prínos pre pochopenie učiva, zanedbávanie názoru vedie zasa k nejasným vedomostiam, k nekonkrétnym predstavám), prílišné preceňovanie názoru brzdí rozvoj vyšších poznávacích procesov,
-ak má názornosť plniť ciele, potom podľa možností treba do procesu vnímania zapojiť čo najviac zmyslov,
-názor musí byť primeraný vyučovaciemu cieľu.
Funkciu názoru okrem učebných pomôcok a rôznej didaktickej techniky plnia:
-pozorovanie skutočných predmetov a javov,
-nepriamy názor (kresby, fotografie, diafilmy, filmy, atď.),
-názorné predstavy (vyvolané rozprávaním, príbehmi),
-vzťahové prežívanie (prežívanie vzťahov, citového napätia, odvahy, a pod.).
Pedagogika sa po stáročia usilovala o formuláciu základných pravidiel, ktoré by zaistili efektívnosť výučby. Tak postupne vznikal a rozvíjal sa systém pedagogických princípov (zásad), t. j. najvšeobecnejších noriem podmieňujúcich úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa s úspechom pokúsili J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a ďalší pedagógovia.
Pojem vyučovacej zásady
Podstatu vyučovacej zásady je správne chápať ako požiadavku. Vyučovacie zásady sú najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovnovzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter.
Vzťahujú sa na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľovu vyučovaciu činnosť, na formy výučby, metódy výučby a na materiálne didaktické prostriedky, ďalej na poznávaciu činnosť žiaka, na učivo atď.
Počet vyučovacích zásad nie je a nemôže byť raz a navždy stanovený, pretože zásady sa neustále vyvíjajú, menia sa a dopĺňajú s tým, ako rastú poznatky o vyučovaní. Stále je tu úsilie o najnovšie formulovanie a dotváranie zásad, napr. optimálnosť, tvorivosť, systémovosť, atď.
Vo vyučovaní sa zásady navzájom prelínajú a jedna druhú podporujú.
Rozlišujeme objektívnu a subjektívnu stránku vyučovacích zásad:
-objektívnou stránkou rozumieme to, že sú odvodené z objektívnych zákonitostí vyučovacieho procesu,
-subjektívnou stránkou rozumieme to, že ich uplatňovanie závisí od učiteľa, od jeho kvalifikácie, prípravy na vyučovanie, zodpovednosti za výsledky vyučovania a pod.
Na základe didaktických zásad sa stanovujú didaktické pravidlá, ktoré obsahujú pokyny pre správne a účinné vedenie výučby, špecifikujú a konkretizujú didaktické zásady. Sú menej všeobecné než zásady, lebo konkrétnejšie naznačujú postup k cieľu.
Zásada uvedomelosti a aktivity
Vyjadruje požiadavku, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky.
Iba také vyučovanie a učenie je plnohodnotné, pri ktorom sa žiak stotožní s jeho úlohami a cieľmi, ak k úlohám, požiadavkám a cieľom nepristupuje formálne, z donútenia a ak je v tomto procese aktívny. Uvedomelosť neznamená iba to, aby žiak vedel, čo sa učí, prečo sa učí, ale predovšetkým to, aby si k tomuto vytvoril kladný vzťah. To predpokladá uvedomovať si cieľ, výsledok a metódy, ktoré k nemu vedú, vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľa, osvojovať si nové vlastnou činnosťou.
Uvedomele osvojené poznatky charakterizuje to, že sú hlboko pochopené a žiak na základe nich dokáže niečo urobiť- vysvetliť, inak formulovať, vie ich aplikovať v praxi.
Aktivita sa týka viacerých stránok – myšlienkovej (analýza, syntéza, systemizácia vedomostí, ich triedenie), citovej i vôľovej. Význam aktivity spočíva v tom, že rozvíja schopnosti žiakov, ich samostatnosť, iniciatívu a tvorivosť.
Uvedomelosť a aktivita sa musia prelínať celým vyučovacím procesom.
Uplatňovanie zásady uvedomelosti a aktivity si vyžaduje zo strany učiteľa:
-využívať vstupné a priebežné motivačné metódy,
-využívať predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov z mimoškolského, nezámerného učenia,
-uplatňovať adekvátne vyučovacie metódy vo vzťahu k obsahu a povahe učiva, ale aj k vekovým osobitostiam žiakov,
-uplatňovať aktívnu a tvorivú činnosť žiakov s využívaním problémových metód vyučovania,
-umožniť žiakov využívať získané vedomosti a zručnosti v konkrétnych činnostiach, v praktickej činnosti,
-umožniť žiakom realizáciu vlastných tvorivých a netradičných prístupov,
-sústavne kontrolovať a hodnotiť dosahované výsledky, na základe zisteného korigovať a usmerňovať ďalšie činnosti žiakov,
-klásť na žiakov primerané požiadavky,
-rešpektovať individuálne osobitosti žiakov.
Zásada názornosti
Vyjadruje požiadavku, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov.
Význam zásady názornosti vyplýva z podstaty poznávania ako procesu. Na začiatku poznávacieho procesu je priama zmyslová skúsenosť, potom sa tvoria predstavy, a až potom pojmy. Z konkrétnych operácií s vecami vznikajú myšlienkové operácie.
Voľba druhu názoru závisí od viacerých činiteľov:
-od vekových osobitostí žiakov (čím je ročník nižší, tým viac pozornosti treba venovať názornému vyučovaniu),
-od povahy učiva vyučovacieho predmetu,
-od fázy vyučovacieho procesu (inú funkciu má názor pri motivácii, inú pri vytváraní nových vedomostí a inú pri fixácii vedomostí a zručností a pod.).
Uplatňovanie názoru si vyžaduje venovať pozornosť aj psychologickým požiadavkám. Ide najmä o nasledovné:
-primeranosť názoru (množstvo pomôcok neznamená, resp. nemusí znamenať prínos pre pochopenie učiva, zanedbávanie názoru vedie zasa k nejasným vedomostiam, k nekonkrétnym predstavám), prílišné preceňovanie názoru brzdí rozvoj vyšších poznávacích procesov,
-ak má názornosť plniť ciele, potom podľa možností treba do procesu vnímania zapojiť čo najviac zmyslov,
-názor musí byť primeraný vyučovaciemu cieľu.
Funkciu názoru okrem učebných pomôcok a rôznej didaktickej techniky plnia:
-pozorovanie skutočných predmetov a javov,
-nepriamy názor (kresby, fotografie, diafilmy, filmy, atď.),
-názorné predstavy (vyvolané rozprávaním, príbehmi),
-vzťahové prežívanie (prežívanie vzťahov, citového napätia, odvahy, a pod.).
hmm..mi to pripomenulo vetu z jednoho tvojho dielka :
"A na hajzli bol smrad a ****** tam stál. Masturboval nad pisoárom a vykrikoval nejaké ženské meno."
..striedaj ruky..nech nedostanes krc
....toto mi akosi ušlo, asi, alebo si na to nepamätám... veľmi sa mi páči tá prvá "poznámka" ... a inak - niečo z toho razí... a nie je to len chlast... takže fajn...
...vdaka...nedojdes dnes na racko...sa mame stretnut s obludom...
...asi o piatej...ale este to ma potvrdit...
...skôr nie, dnes mám zápis a potom ideme so spolužiakmi na pivec... ale vďaka za info...
aj ten Galo a koncert je tam vymysleny ???
ariela...nie...len v reali sa vola inak...nema nic spolocne s divnou zostavou a obd....ak na to narazas...
...ale realnych veci je tam viacej...napr. jak ma zjebavala jedna zuzka...ze som strasne ozraty...a ja som nebol...egal....
...jo vdaka za ohlasy...
presne na to..lebo som s nim bola vo stvrtok a pozyval na koncert :))))
...takze si si uzivalla...usmev...
...a isla si...predpokladam...
bude az v oktobri...ale Galo ma teraz vyborne vlasy....:))))
neuzivam si..uz dost dlho....
...aha...takze zatial len bali slecny...aby mu tam niekto dosiel...je to manazer...ma to premyslene...
mam istu pochybnost, ze zvlada nieco ako premyslanie...:)))
...ako mozes tak rozpravt o takej legende slovenskej popmusic...
...uvedom si ze je to clovek co uvadzal...studio kontakt...
uaaaaaaa....dokonca ....studio kontakt....:)
....hmmmm.....poznam ho trosku v inom svetle....:)))
ale nebudeme to preberat tu...:)))
nakoniec pohodovy typek...v ramci moznosti
...no ked nechces nebudeme...
...ale to vise...kazdy si predstavi teraz aj tak len to jedno...v ramci moznosti...usmevvvvvvv...
...neviem ja ho zasa tak nepoznam....ani netuzim...
tak pozor...myslela som, ze ho poznam najma z piva :)))
...vsak tak som to myslel...najma teda....usmevyyyyyyyy....
no ved kde najlepsie spoznas zhyraleho muzikanta, ked nie na pifku? :)
...na neviem...ja ziadneho zhyraleho muzikanta nepoznam...
...nakoniec...bud rad....:)
...ja som strasne rad...
...co inak...ked uz mi robis z takeho umeleckeho dielka prachobycajny chat...usmev...
to naschval...aby som znizila jeho nadpriemernu uroven :)
...ja viem...si mrcha...
....ale zasa...aspon kazdy vidi....ze byt velkym umelcom nie je vobec lahke...je totiz vela zavistlivcov...atd....usmevyyyy...
som uplne zelena od zavisti....:)))
velky u..co??? :)
...ja viem...som si vedomy...usmev...
...ja to mu tiez moc nerozumiem...ale niekde som to pocul a pacil sa mi ten vyraz...
nata...je...charaktery su realne...akurat su pozmenene suvislosti...
renas...nech rucia....to je klasika...
....a vdaka...
Je to samozřejmě syrové, ale dobře se to čte, zachycení charakterů působí dost přesvědčivě. Dobrý trénink :)
ať jeleni na pasekách se řehňají
parádička* sure
taky nevím jestli dobře, snad raději né...napsání se mi líbí...ale obsah je hrozný
...co je zle na obsahu?...
že je to jako jenom z nudy...jako že nuda...jako že když není ta bude jiná...jako že něco bude....prostě se s tím neztotožňuji, což nemusím...spíš mě to odpuzuje, proto to otřepání se
což neznamená nic, žádné posouzení Tebe osobně...neznám Tě
...to si ma potesila...ze si napisala to neznam te...
...pretoze neznasam ked ma niekto posudzuje na zaklade nejakeho diela...na to som naozaj "alergicky"...
...ale z ineho pohladu...napr.mojho...to mozes brat ako koniec niecoho...co uz ide iba na "zotrvacnik"...vies...
...naznacene vo vete...A vôňa. Bola to posledné čo ma nej vzrušovalo...
...a napokon to aj skoncilo...
...proste..odcudzenie...alebo ako to nazvat...
...a niektore ine veci...su narazky na nejake moje zazitky...a tak..
.
...a samozrejme z dost velkej casti...je to poza...nepopieram...
...inak...vdaka za postreh...
tak to jsem ráda, vím jak to je....vím, že je to symbolika a moc věcí je mezi řádky...
možná mám šestý smysl, kdo ví...většinou věci a lidi posoudím správně, pokud se nedívám očima
a není zač, krásný den:-))
...tebe tiez pekny den...
Pre mna dnes tak trochu rekvizity...prva veta - nie je.
...jasne...v pohode...berem...vdaka za postreh...
jednoduše, abych se neopakovala... TIP, TIP
ale mně docela při tom jméně na začátku zatrnulo :-)
syrovost
a já moc dobře poznam tyhle Katky Zuzky
kamarád na SK si jednu takovou nabalil, furt z něj dělá vola
a on se tomu směje a pak si jdou zasouložit
a ty holky snad nemaj duši nebo co
teda duši nemá kdekdo ale tydle jí maj moc
vypočítavou a majetnickou
a uplně si mi to teď připomněl
někdy mam chuť udělat to samý
n. *
Nikky...to meno tam nie je tak uplne nahodne...je to len take male rypnutie si...alebo velke...egal...usmev...
...ale mam na to meno povolenie....takze by to malo byt ok...usmev...
...jo...a vsetkym vdaka...
počkej jako rýpnutí do mě? to sem si asi blbě vyložila že jo, páč to jméno tam zní nechutně :-)
...nie nie nie...vysvetlim cez spravu...
celkom dobré... myslím... aj keď... nechcela by som byť nikým o kom píšeš
...vdaka za poznamku...
...ale je to vymyslene...i ked...
no, to verím, ale aj keď si niečo vymýšľaš, predsa to je založené aspoň na nejakom pravdivom pocite, nie?
...sak preto som tam dopisal...to i ked...
někdo si vážně neváží sám sebe...mě až otřepalo...otriaslo...
zuzi...no...neviem...ci dobre...ale som rad ze aspon nejaky pocit...
neskoroooo...no jasne rebelia musi amt styl....
...vdaka...