Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seKrátka
22. 08. 2006
6
0
2109
Autor
Aššurballit
Syn sa prebudí ráno. Má päť. Je tma. A jeho mama plače na posteli vo vedľajšej izbe. On pride za ňou. Privinie sa k nej a spýta sa.
Čo sa stalo?
Matka ho objíme. Dá mu pusu na čelo. Povie, že zomrel dedo Jaro. A stále plače.
Aspoň už s ním nebudeš mať starosti. Chce ju utešiť. Ale ona to nepochopí. Vynadá mu a plače ešte viac.
ano,deti sú úprimné
ale........
nemali by ani vedieť čo sú to starosti
ten chlapec ich ale podľa všetkého pozná..
..tiez mi to pripomenulo nieco osobne..syn mal osem a mama chodila pol roka plakat do kupelne,aby ju nevidel..a nikdy mu nevynadala.Ona ho chapala.ONA bola asi MAMA..