Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seKamarátovi
Autor
NETopier
hmmm... raz mi tu ktosi (nechce sa mi pátrať) povedal, že z veľkých pocitov obyčajne nevznikajú dobré básne... ten človek mal pravdu... ale niekedy to pomôže zvaliť veľký balvan zo srdca... táto "báseň" v tom prípade splnila svoj účel...
Nedokážem nájsť správne slová
na to, čo ti chcem povedať
v hlave mi plávajú myšlienky
bez akejkoľvek synchronizácie
hotový oceán!
tlačí sa mi z očí
a tečie po lícach
kdesi vo mne doznieva ozvena starých časov
tak ako v pohľade
tvojich očí
ach, Bože!
prečo som tak hlúpa!
v jednom okamihu
ako by si povedal ty
(vždy si bol dobrý z fyziky)
moje srdce sa zrútilo samé do seba
a ty si mi už nevenoval ani pohľad
otočil si sa
a odišiel si
ach, Bože!
prečo si mi dovolil
zradiť
kamaráta?
a až
keď moje myšlienky preleteli všetky atmosféry
stratosféry
mezosféry
celý temný vesmír
až mi bolo zle samej zo seba
kráčal si hore ulicou
sklamaný ľuďmi
(stratený anjel)
až vtedy som si uvedomila
ako veľmi ťa ľúbim.
A ešte stále som dúfala
že sa otočíš