Reality show must go on

Durianová sedela v tom podniku, nerátajúc čašníka,  sama. Čakala na Erika. Mal jej dohodnúť dobrý kšeft. Moderovanie. Ňáka veľká akcia. Ponuka aká sa neodmieta. Meškal už asi desať minút.

Zrazu si k nej prisadol dáky chlap. Čašník sa vytratil. Durianova sa usmiala. Dáky chlap sa usmial tiež.

Môj šéf vraviet, že vy byť pekná kočka. Prehovoril so silným prízvukom.

Durianová sa zasa usmiala. Poďakovala.

Môj šéf vraviet, že sa chce s vami stretnúť.

Durianova ešte raz usmiala a poďakovala a povedala, že nemá čas. Že má dôležité stretnutie, ale že mu môže dať podpisovú kartu.

Natiahla sa po niečo do kabelky.

Vzápätí muž siahol pod bundu, vybral pištoľ a vložil jej ju pod bradu.

Môj šéf sa chciet s vami stretnúť. Jačal hystericky. 

Ona začala pôsobiť zmätene. Mlela piate cez deviate. Asi sa bála.

Odvliekol ju do vedľajšej miestnosti a prinútil ju vyzliec sa. Durianova kšeftovala, ale nechcel sa dohodnúť ako človek.

Do miestnosti vstúpil muž. Mal bradu a vytiahnutého vtáka. Chrčal, že je jej veľkým fanúšikom.

Durianová pôsobila naho a hystericky.

Bradatý chrčal ďalej. Vtákom jej mával pred ústami. Durianová sa mykala, prosila a tak ďalej,

Správala sa ako sa má správať žena v podobnej situácii. Kričala horí. Nereagovali. Hasiči nedošli. Vyzeralo to, že bradatý  pôjde do nej. Ale práve v tej chvíli si tú bradu strhol. A víťazoslávne pripomenul nejakú historku z pred troch rokov, keď tvrdila, že ju nikdy nenachytá.

Procko ty blbec. Rozosmiala sa Durianová a hodila po ňom nohavičky.

Reklama.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Ty vole to je sila. Povedal Števo.

Jeho mama prikývla. Už to preháňa.

Otec vstal. Je trápny. Skonštatoval. A odišiel sa vyšťať.

V telke bežala reklama na vločky, potom na vložky, na kondómy a potom ešte na niečo.

Otec nespláchol. Odišiel do detskej.

Števo sa pousmial. Vedel, že teraz utiera parapetnú dosku od zrazenej pary.

Prečo ste to neutreli? Zakričal otec a zatváril sa akoby všetky domáce práce ostávali len na ňom.

Števo mlčal. Mama tiež. Pokračoval Procko.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Maťo ten deň na telku nepozeral. Sedel na hajzli a čítal noviny. Vraj Liverpool porazil Manchester. Do piče zanadával. A snažil sa potlačiť.

Zrazu začul dáke zvuky. Vyzeralo to akoby sa otvorili dvere. A išlo to zhora. Ktosi pustil vodu. Bolo počuť ako sa napúšťa vaňa. A potom niekto tú vodu zastavil.

Ozval sa ženský hlas. Maťo v ňom jasne rozoznal susedu Katku. Zachovalú tridsiatničku, čo bývala nad ním. Nikdy nechápal ako to, že si nenašla chlapa.

Zatlačil.

Spev ustal a ozvalo sa čľupnutie a následný pohyb vo vani. Maťo si to predstavil. Bola nahá, mokrá, celkom vyholená. Isto sa teraz bude hrať sama so sebou. Však čo iné môže robiť osamelá žena vo vani. Ubezpečil sa. utrel si riť a odišiel do kúpeľne.

Potiahol pákou smerom dole a zastavil vodu. Katka tam ešte stále ležala. Uvedomil si. Zhasol svetlo. Sadol si na zem a počúval ako žblnkoce voda. Ako sa rozpráva sama so sebou. Nerozumel o čom. V rukách držal svojho vtáka. Z hora sa ozývalo jemné stonanie. A potom už len ako vstáva, ako vypúšťa vodu. Ako voda steká dolu odtokom. Presne tá v ktorej pred chvíľou ležala ona. Nahá, mokrá, celkom vyholená. Osamelá žena vo vani. Predstavoval si a v momente, keď odchádzala v priesvitnej nočnej košeli do spálne. Ejakuloval.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Vonku bežala práve sezóna rozchodov. Valo nebol výnimka. Tiež sa s ním rozišla . Vraj by nikdy nemohla žiť s takým dobrákom ako je on. Skúšal to zachrániť a vravel, že ju pokojne prefacká až bude modrá. Ale ona  tvrdila, že je to málo. A teraz už je aj tak neskoro.

Odviezli ju na psychiatriu.

Bola to jeho šiesta holka, čo skončila na psychiatrii. Po prvých dvoch mu to prišlo ešte úsmevné. Po tretej to začal brať osobne. A po tejto poslednej dospel k presvedčeniu, že je to predsa len ženská.

Ale aj tak je to škoda. Povedal Ivan, ktorý sa tiež mimochodom práve rozsišiel.

Ale tak to jo. Stáva sa. Povedal Valo.

Pozri sa na toho vtáka. Ešte pred pár dňami ho mala v hube. Ukazoval Ivan tak trochu rozrušený. A teraz... . Mávol rukou.

Valo sa zaškeril. Nepovedal nič. Potreboval sa len v kľude vyšťať.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Ďalší deň dávali Moyseya a Moyseyovú. Na obrazovke vraj vyzerali horšie ako v skutočnosti. Pôsobilo to akoby vedeli čo robia. Ľudia pred nimi robili všeličo. Rezali si predlaktia, sypali si do rán soľ, vyzliekali sa, žrali psie hovná. Robili všetko preto, aby zažili svojich päť minút slávy a mohli potom povedať Moyseyovi aký je to kokot, a Moyseyovej aká je to stará piča šmatľavá. Presne z toho ťažili.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Maťo ležal vo vani. Po tme.  Už tretí deň sa snažil zachytiť nejaký pohyb. Ale až do dnes nepočul nič. Dvere sa odomkli. A na zem dopadlo niečo veľké. Asi ako cestovná taška. Rýchle kroky smerovali smerom k Maťovi. Počul ako sa otvárajú dvere. A potom zvuk čúrania. Maťo sa usmial. V ruke zovrel penis. Zasa ju mal pred sebou. Nie tak ako vo vani, ale predsa nahú.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Valo ostal sám. Mierne opitý, málo na to aby sa necítil blbo. Ani nie tak zo ženských ako z práce. Rozmýšľal čo ďalej.

Práca ho zo dňa na deň viac ubíjala. Nechcel aby skončil ako Samo alebo Marika. Štyri roky zabitý na jednom mieste. Bez možnosti zmeny s pocitom falošnej istoty. Bývali na intráku. Aj oni  si vraveli, aj oni to brali ako dočasné riešenie. A teraz sú z nich číry idealisti alebo neschopní sráči. Myslel na to a nechcel skončiť ako oni. Určite nie za tie prachy.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Vonku pršalo. Celá rodina sedela pred telkou. Bola to posledná tradícia ktorá sa zachovávala. Žiadne Vianoce, žiadna Veľká noc, Silvester, narodeniny. Proste sa len každý večer zišla rodina a pozerala sa telka. Ľudia sa usmievali a pozerali na seba či sa usmievajú. Si boli akýsi bližší.

Zrazu vstal chlap. V ruke mal Kalašnikov. Vypálil smerom na Johna. John uhol, guľka však trafila jeho najlepšie kamoša. To ho nasralo vstal a vypálil zo svojho Kalašnikova naspäť. Ale aj ten uhol, a guľka sa zavŕtala do ženskej za ním. Hlava jej padla do polievky. To vytočilo jej manžela   vytiahol svoju búchačku. Netrafil toho na koho mieril. Na ksichte čašníčky sa rozpleskol mozog nejakej babičky. Tá to potom chcela vrátiť. Ale ten do ktorého to chcela napáliť sa kokot tiež uhol a schytal ten za ním. A za chvíľu sa do toho zapojila celá reštaurácia. A strieľali sa až pokiaľ sa všetci nepostrieľali.

To je prča. Povedala Števova najmladšia sestra Gabika.

Staré. Povedal Gabikin najstarší brat Števo.

Ale tak dá sa na tom zasmiať. Povedal ich otec.

Pohľadom preletel po miestnosti. Všetci sa usmievali.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Maťo už vedel o Katke všetko. Poznal celý jej rozvrh. Vedel kedy vstáva, vedel, že vždy keď vstane pôjde na záchod. Vedel aj kedy zapína rádio, presne vedel kedy pozerá televízor, aké ma rada programy. Vedel. Poznal každé jej našliapnutie. Počul všetky jej rozhovory.

Chlapa stále nemala. Tie tri dni bola na služobke.

Maťo ležal po tme vo vani. Živil sa mydlom a vodou. Schudol asi desať kíl. Posledné tri dni nevstávala ani na záchod. Ruky mal mozoľnaté z onanovania. Smrdel od hovien a šťaniek.

Hore sa ozvalo zaklapnutie dverí. Odišla von a on sa cítil opustený. Ale viac ako úchyl. Vstal a vyšiel na chodbičku. Ostré svetlo mu rozrezalo rohovky. Mal pocit, že mu vytečú oči. Tak slzil.

Vravel si, že je to len blbé obdobie. Odkolísal sa ku telefónu.. zavolal Valovi. Nedvíhal. Skúsil ešte raz, ale nabehla len odkazová schránka.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Prebehlo 15 minút. Valo zavolal nazad. Vravel, že sorry, ale že mal hodinu. Súhlasil, že sa stretnú.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Večer sa nestretli. Maťo nemal čas, ležal v kúpelni, opretý o práčku. Počúval, čo sa deje nad ním.

Katka šuchotala novinami. Srala.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Valo sedel v krčme sám. Nevadilo mu to. Práve naopak. Mal aspoň čas zrovnať si myšlienky. Objednával si veľké pivá a hruškovice. Od tej doby čo zarába si mohol dovoliť predsa len trochu viac. Prstami klepal o hranu stola. Fajčil. Rozmýšľal ako z toho von.

Vonku padal sneh.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Pondelok dávali priamy prenos z Iraku. Američania sa síce dostali do tlaku, ale  prišli  o najlepšieho hráča, Georga McKaya, ktorý v priamom boji odrovnal 260 Arabov a tí 261-264 boli nad jeho sily.

Chlap so zabíjackym inštinktom. Rýchly a presný. Nikdy sa nemýlil. Taký bol Georg McKay. Komentoval Carol Pollak.

Zdalo sa, že zápas sa blíži ku koncu.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Ráno v Novom čase dávali to isté, čo v pravde a nápadne podobné tomu, čo dávali v SME. Boli veci ktoré sa za posledné roky zmenili len málo.

Čas mal stále len o trochu viac farebných obrázkov, väčšie titulky s výkričníkmi a minimálne jednu nahotinku v každom čísle.

V ničom inom sa prakticky neodlišovali.

Valo čítal Nový čas pravidelne. Rovnako ako pravidelne vstával do práce, umýval si zuby, plánoval, že napíše fantastický, komerčne úspešný román a dúfal, že sa niečo zmení. Ale zmena neprichádzala. A on sám bol príliš pohodlný. Začal si na svoj súčasný život zvykať.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Zrazu sa ocitol v kaviarni. Asi z dlhej chvíle.niečo si písal a odrazu si k nemu prisadla  nejaká žena. Vyzerala, že má nejaké psychické problémy, ale to už každá.

Povedala. Ahoj.

On povedal tiež ahoj.

Smiem si prisadnúť?

Smieš. Odpovedal, aj keď už dávno sedela.

Hm. Mykla plecom.

Mh. Sklopil zrak k papierom a snažil sa ich schovať. Nemal rád, keď mu do nich niekto čumel.

Hm. Snažila sa nadviazať konverzáciu.

Neodpovedal. Konečne sa mu podarilo schovať papiere. Pozrel sa na ňu trochu lepšie. vyzerala trochu ako jeho kamarátka Danka s plnšími tvarmi, ostrejším nosom. A nemala také to znamienko na brade.

Hm. Povedala znovu. A otvorila pritom ústa ako by chcela povedať ešte niečo tak zaujímavé.

Hm. Ozvala sa. objednala si čaj a ďalej sedela oproti nemu. Hmkala a on sa na ňu díval neistý. Klopil zrak a popíjal pivo.

Hm. Tak ja už musím ísť. Usmiala sa.

Ďakujem za pekný večer. Odvetil on a ani sa nesnažil chápať čo to malo znamenať. Na to už poznal ženské skutočne príliš dobre.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Kým sa Katka vrátila, Maťo sa stihol presunúť do kúpeľne. Dvere sa otvorili. On počúval čo sa bude diať. Niekedy nepočul nič. Celé hodiny len ležal a čakal aspoň na malé zašramotenie. Asi spí myslel si vtedy. Ale nebol veľmi nadšený, ani keď si predstavil, čo všetko erotické by sa jej mohlo snívať.

Mal radšej ten pocit, keď vedel čo sa deje. Bol rád keď pozerala telku. Vedel už čo sú to Myseyovci., poznal čerstvú Miss Slovensko, vedel čo sa deje vo svete. A vedel, že keď po desiatej bude počuť vyzeráš dobre, miláčik, tak následne sa ozve ticho a potom postupné pridávanie vzdychov, zakončené náhlym spoločným orgazmickým výkrikom ÁÁÁÁÁ, nasledované slabším tlmeným ženským ááááá.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Večer mala Katka návštevu. Sedela v kuchyni a fajčila. Maťo bol rád. Počul temer všetko podstatné.

Už by som potrebovala chlapa. Ale normálneho do piče.

Všetkým ide len o to jedno. Zachytával Maťo len to podstatné.

Nesexovala som už tri roky. Povedala prvá.

Ja som ešte stále panna. Zbystril ešte viac sluch.

To fakt?

Fakt.

Ako to?

No asi tak to, že som nesexovala. Zasmiala sa prvá aj Katka.

A jak to? Šak nejsi taka škaredá. Povedala prvá pripito.

No. Najskôr som čakala na toho pravého. Akože keď si budem istá a tak a potom... Odmlčala sa.

Maťo sa usmial. Teraz vedel, že je len jeho.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Ráno Valo cestoval do práce. V škole, kde učil sa už dav roky nekúrilo. Učitelia chodili v čižmách, vždy zapnutý, s dvoma hrubými svetrami.

Keď dorazil do budovy. Bola tam ešte stále tma. Pod nohami mu prebehol potkan.

Brý. Pokýval hlavou.

Brý. Opakoval to ešte ďalších 30-40 minút.  

Marika tam stála s Vilom na dozore. Upozorňovali žiakov na to, že podľa školského poriadku sa musia prezúvať.

Prezuj sa! vraveli. Hlas im preskakoval. Ale inú možnosť ak tam chceli ostať pracovať nemali.

Valo to všetko prekuol. Na každej škole učia tí istí učitelia. Rovnaké znudené alebo idealistické ksichty. Rovnakí sráči. Rovnaké kecy. Rovnaká neschopnosť postaviť sa životu čelom. Odovzdanosť.

Všetky tie milé Mariky, introvertní Samovia, všetky tie sekery, nonkorfomné stareny. Zástupkyne v prechode. A jej pravé ruky. Malé tlsté nemčinárky. Maminy, budúce maminy, študenti a lúzri.

Valo sa zaradil do kategórie ten nový, čo sa s nikým nebaví a na ktorého skúšajú čo si môžu dovoliť. A mohli si dovoliť dosť kým pochopil, že musí bojovať aby nedopadol ako Samo.

Čo zasa robia Samovi?

Ukradli mu gumu a teraz si ju hádžu po triede.

Jano povedal, že keď ho zapíše tak ho zabije.

Nezapísal ho.

Vzdal to.  

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Maťo zavolal Valovi. Rozprávali sa čo nové.  Valo sa smial. Sám nad sebou. Maťo bol mĺkvejší ako zvyčajne. Valo mu sľúbil, že príde k nemu. Myslel, že je chorý či čo.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Večer už sedel u Maťa.

Maťo sa ošíval. Pozeral stále na hodinky. Dokonca aj Valo si to všimol.

Upil si z krabičáku čo kúpil zo svojho učiteľského platu. A prehovoril.

Čo ti jebe? Sa vrtíš jak nejaký kokot.

Maťo sa usmial. Povedal tiež niečo chlapské, ale upokojil sa len na chvíľu.

Idem sa vysrať.

Vstala odkráčal na záchod.

Valo osirel.

Popíjal krabičák. Fajčil Marsky. A čakal kým sa vysere.

Po pol hodine mu začalo byť zle a tak trochu clivo za kamarátom.

Kurva vylez už odtiaľ ty kokot.

Zabúchal na dvere.

Počkaj ešte. Ozvalo sa.

Blinkáš?

Ne.

Neverím.

Otvoril dvere. A nachytal svojho kamaráta ako leží skrútený na dlážke. V ruke drží vtáka a pozerá do stropu.

Kokot. Zľakol sa Valo.

Maťo sa červenal.

Ty si piča. Nemohol si počkať kým odídem?

Voe. Usmial sa.

Poď už von.

Maťa ani nehlo.

Kokot najebaný. Snažil sa vysvetliť Valo tento pohľad. viac menej sám pre seba.

Maťo sa zaprel rukami o dlážku. Vyzeralo to, že chce vstať.

Nadvihol sa, ale padol na zem.

Z hora sa ozvalo napúšťanie vane.

Maťo napol všetky svoje ochabnuté svaly. Snažil sa znovu vstať.

Valo sa usmial. Teraz už si bol istý, že je len najebaný.

Aspoň si schovaj toho vtáka.

Z hora sa ozval spev. Vták mu vystrelil hore.

Ty kokot. Ja radšej idem. Povedal Valo. Predtým ako odišiel domov a potom ako si ho odfotil na mobil.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Ráno našli všetci Maťovi a Valovi spoloční kamaráti nový mail. S prílohou.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Dvadsiateho štvrtého decembra dávali nový Holywoodsky trhák s Brettom Pitom a slovenskou herečkou Angie Richtarchen.

Brett tam hral takého týpka. Plejboja, čo lámal jednu ženskú za druhou, pač stále hľadal tú pravú, ale vźdy to skončilo na tom, že ho prestalo baviť počúvať ich.

Nakoniec si našiel hluchonemú. A vyzeralo to tri štvrtinu filmu fakt dobre a nádejne. Ale putom ten blbec začal rozumieť posunkovej reči. A skončilo to veľmi veľmi nešťastne.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Maťa vyhodili z práce. Už tam nebol tri mesiace. Najskôr sa dal na PNku, keď však došla kontrola, nedvíhla, neotváral. Z domu nevychádzal. Prestal platiť nájom. Vypli mu prúd, vodu. Celé dni preležal vo vani. Bol strhaný a unavený. Po internete kolovali jeho fotky. On o tom nevedel. Katka si ďalej žila svoj vlastný život.

Netušila o ničom.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Valo si kúpil búchačku. Bolo to krátko potom, ako ho zastavil týpek.

Potrebujem len niekoho prezvoniť. Vravel. Požičaj mi mobil.

Valo prezvonil.

Potrebujem si zavolať. Presviedčal ho. Bol agresívny. Radšej mu ho požičal.

Ogud. Dones mi ten tovar.

Zašomral do telefónu. Vrátil mu ho.

Valo sa nezmohol na odpoveď. Len si predstavil ako ho raz zoberú fízli. Pač sa kvôli jeho posratosti objavilo číslo u nejakého prijebaného dílera.

Prišiel domov. Pozrel sa do zrkadla. Prišlo mu, že je príliš malý a slabý. Bol viac romantik ako bitkár. Mal malé, skoro až ženské ruky a pomalé nohy. Kŕmil sa hot-dogmi a pil pivo. Nemal kondičku, nemal úder a ani guráž.

Teraz keď mal tú búchačku, malo byť všetko ináč.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Vážení diváci hlásime sa vám. Hlásil Caroll Pollak, mal poslednú šancu preraziť. Majstrovstvá sveta v masturbovaní. Od kedy rozpustili futbalovú a hokejovú ligu, bol to najpopulárnejší šport na Slovensku. Mali sme posledných šesť majstrov sveta a troch olympijských víťazov tak v mužskej, ako aj ženskej kategórii.

Obzvlášť populárny bol Pavol Gajarský. Pravačku mal tri razy tak veľkú ako ľavačku. Po skončení kariéry chcel ísť do politiky.

Mal sa po šťastnom hokejistovi stať druhým športovcom, ktorý to dotiahol až na prezidenta.

Naše národné poklady.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Radova rodiny pozerala telku. Valo chľastal s Filipom. A pár ďalšími ľuďmi čo poznal viac menej z videnia.

Filip stál na stoličke. A pozeral  do očí svojej milej. Basketbalistke Nadi.

Maťo ležal vo vani. Nečakal na nič. Z domu nevychádzal. Nikto si na neho nespomenul. Možno umrel. Možno sa čosi zmenilo. Všetkým to bolo šuma fuk.

Valo sa snažil žiť svoj život. Príjmal ho tak ako prišiel  Alebo sa o to aspoň snažil. Nevedel ako to skončí. Stále bol rovnaký sráč. Neschopný žiť inak. Pomaly zapadal. Zvykal si.

Bratislava sa oddelila od zvyšku Slovenska. Vyhlásila samostatnosť. Svet sa rozpadal.

V telke dávali Procka.

A stále nikto neprišiel na to ako z toho von.