Slučky

Rohy

Vonku pražilo. Tak 135 stupňov Celzia. Možno viac. Maryša sedela za chladiacim boxom a sledovala ľudí ako sa topia. Jej bolo fajn.

Dobrý deň.

Čo si dáte.

Z každého rožku trošku poprosím.

Maryša sa zatvárila, že nerozumie. Pretože skutočne nerozumela.

To zoberiete naberačku. A stiahnete z každej zmrzliny len trochu. Takže budem mať vlastne jeden kopček a asi desať chutí. Mňam olízol sa.

Maryši tiež bliklo. Divné jej to neprišlo. Zvykla si. Zobrala naberačku. Nenápadne odpálila švába a začala naberať, tak ako si to želal.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

O kúsok ďalej stála Hlavná postava. Na ušiach mala mptrojkovač. Tvárila sa, že počúva Led Zeppelin, aj keď v skutočnosti tam hralo ticho. Všetko zapisovala.

Každý pohyb. Každé slovo, ktoré sa zdalo čo i len trochu zaujímavé hádzala do bloku. Už mala asi desať strán.

A potom mi poslal básničku. Ale že akú dlhú? Tri smsky na ňu spotreboval. Nadchýnala sa Ľavá.

To je ale romantické. Prikývla Pravá.

Hej, hej. Železničiar, ako ten predtým, ale každý úplne iný. Zakvílila ako zamilovaná trinástka. Zopla ruky a zadívala sa do neba.

A tá Ešte viac pravá, práve zistila prečo jej kamošku bolelo brucho. Vraj si ráno dala omylom dva tampóny.

Hlavná postava nekomentovala. Stála tam ako súčasť davu. Ľudí nezaujímala. Zapisovala. Jej vlastný život bol príliš nudný.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

A potom jej prišla električka. Nasadla na ňu. Presadla na inú. Potom na bus. A potom  ešte pár krokov pešo domov. Zabuchla dvere. Ľahla si. Zaspala. Do rána sa nič zvláštne nestalo.

A ani druhý deň. Svet plynul, ľudia prichádzali a odchádzali. Hlavná postava chodila do práce. Z práce do krčmy. Tam pozerala na ľudí. Ľudia pili pivo a po tisícikrát  prežívali svoje vlastné, samozrejme že nudné, životy.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Romantici I.

Zapálila sviečky aj keď bolo poludnie. Bolo však jasné čo sa chystá – niečo romantické.

Vieš aký je dnes deň?

Viem, máme výročie. Vyhol sa trapasu z amerických filmov, skôr preto, že o tom rozprávala permanentne už asi mesiac. Dal jej kvety. ONA mu dala seba. Už zasa.

Pustím Nvotovú? Spýtala sa predtým než sa na neho mala definitívne vrhnúť.

ON prikývol. Ale radšej ten druhý album. Ten je depresívnejší. Nezaregistrovala ani iróniu. Prišlo jej to logické.

Pomilovali sa.

ON zaspal. Ona sa rozplakala. 

Čo ti je? Spýtal sa ON.

Nič.

Pokúsil sa ju zo tri razy objať. Ale vždy sa mu otočila zadkom. 

Nechal ju tak. Pokojne sa postavil k oknu. Slnko celkom sympaticky svietilo. Deti sa hrali dolu na doktora.

Do toho kolena búchaj s trochu menšou silou.

Nestihol to ani dopovedať. A už sa ozval krik.

Kvičavé. Mamííííííííííí.

Nechaj maminku. Vidíš, že plače.

Tatííííííííííííííí.

Pofúkal bobo. Odišla.

Pozrel sa na ŇU. Ešte stále fňukala. Ale už nie tak silno.

Boli časy keď ho to fakt bralo. Teraz to vnímal len ako kulisu.

No čo ti je?

Nič. Odvrkla. A vrhla sa k papierom.

Chvíľku si čmárala. Potom sa jej tvár trochu vyjasnila. Vzala papiere a ukázala mu ich asi 20. Všetko napísala za posledné dva týždne.

Vzal papiere. Prezrel si ich. A označil všetky tie, o ktorých vedel, že ich písala keď mala depky. Potešila sa.

Do večera to bola zasa tá milá, usmievavá ženská ktorú si zobral.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Po tom všetkom odišiel do krčmy. Popiť s Pištom. Hlavná postava tam sedela tiež.

Bavili sa o ceckách a tak. Vraj On má rád také akurát do ruky. A Pišta zas hojdavé. Ale že v podstate je to jedno.

Potom prešli na inú tému.

Pišta vravel o svojom kamošovi, čo má kamoša a ten kamoš kamoša má brata. No a ten Brat kamošovho kamoša si vraj chcel spestriť sexuálny život, a tak sa dal manželkou nahovoriť na takú hru. On bol jeleň. A ona bola jelenica. A všetko to samozrejme začalo vábením. A asi to ani nemohlo skončiť inak. Pretože práve keď boli najviac rozhicovaní a všetko to vyzeralo ako z lacného pornofilmu, prišiel Jeleň jeleň. A ten Jeleň jeleň bol tiež nadržaný a keď to všetko videl tak aj frustrovaný. A tak Jeleň muž a Jelenica skončili riadne dobití v špitáli.

Vraj to bolo aj v správach na Markíze. A ešte v ďalších správach. Sú veci, ktoré nevymyslíš. Povedal niekto z nich dvoch.

Domov išli každý zvlášť.

On počúval Elán, ale tváril sa, že najnovší album japonskej jazzrockovej skupiny, ktorá je tak undergroundová, že nikto nepozná jej meno.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Poupata

Jana kreslila autoportrét. Jakub sa na neho zahľadel. Vyzerala na ňom lepšie jak v skutočnosti.  

Páči sa ti? Pozrela na neho bezbranná ako dieťa.

Páči. Prikývol. Cez žalúzie sa predieralo slnko. Dopadalo jej na ramená. Objala ho.

Už musíme. Pošepol.

Viem. Odpovedala po tichu.

Bolo desať preč. O pol jedenástej sa kostol začal plniť ľuďmi, presne takými ako boli ona a Jakub.

Počúvali. Vstávali. Sadali si. A pozerali sa do prázdna. Keď sa modlili kľačali. Vyzeralo to na oko skvelo. Ako nacvičené. Lepšie než Spartakiáda.

Krv v ňom vrela. Nikdy presne nerozumel prečo by to mal robiť. ale zvykal si na to. Robiť ústupky. Nebyť sám sebou.

Hlavne nebyť sám.

Bolo to pár rokov späť. Písala básne. Tancovala. Spievala. Verila. Myslela, že raz zmení svet. Nakoniec nedokázala zmeniť ani samú seba. tak sa zamerala na neho.

Bol to jej najvydarenejší projekt. Z chlapa chľastajúceho, obdivujúceho nemecké pornoherečky sa stal takmer náboženský fanatik.

Kupoval si všetky tie katolícke knižôčky, kalendáriky s obrázkom ukrižovaného Ježiša Krista. Do kostola chodieval každú nedeľu,  a aj v prikázané sviatky. Mával výčitky svedomia keď hrešil. A k tomu všetkému stíhal obviňovať homosexuálov zo zvrhlosti a zvrhlíkov z ešte väčšej zvrhlosti.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Tesco story

Lukáš chodil po obchode s dámskym prádlom. Znalecky sa prehŕňal podprsenkami, nohavičkami. Premeriaval si ich pohľadom. Naťahoval si ich v rukách. Prikladal si ich k tvári aby zistil, či sú dostatočne jemné.

Predavačky ho nesledovali. Nevyzeral ako transka, tie bývali spravidla upravenejšie a oholené. Lukáš mal jemné strnisko. Neupravené vlasy, asi po ramená.

Mysleli si, že hľadá niečo pre frajerku.

Dobrý deň. Pristavil sa pri predavačkách. Vybral si exkluzívne červené nohavičky. A podprsenku na trojky.

Myslíte si, že sa budú páčiť.

Samozrejme. Zašveholila predavačka. A vôbec to nepôsobilo nacvičene.

Lukáš sa usmial. Vyzeral spokojne.

Predavačka povedala sumu.

On tú sumu zaplatil. A odišiel domov.

Doma ho čakal prázdny byt. Vytiahol nohavičky a podprsenku. A dal ju medzi večerné šaty, latexový oblečok a šperky. Teraz už mal skoro všetko.

Jediné čo mu chýbalo bola frajerka.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Úvaha

Ráno som šiel do práce. Od rána som mal mať osem hodín vkuse a unavený som bol skôr než som vstal.

V škole bolo ešte šero. Žiaci sa pomaly predierali pomedzi iných žiakov. Profesori stáli. Hovorili si o nových zážitkoch s deťmi, manželmi televíziou a ešte samozrejme o učiteľských platoch. Boli nudní. Bez života. Ukrývali sa vo svojich malých bytoch, živení idealizmom a trojdňovým chlebom.

Prvú hodinu som mal nemčinu. Vedel som z nej len o málo viac ako žiaci, ale na tú školu to stačilo.

Pán učiteľ, ako sa povie vyfajči mi. Spýtal sa, ešte skôr než som stihol zapísať do triednej knihy,  Feri.

Tváril som sa, že nepočujem.

Pán učiteľ, povedzte mi to. Moja frajerka mi povedala, že mi vyfajčí ak jej to poviem po nemecky. Vysvetľoval.

Zakrútil som hlavou. A povedal mu niečo morálne, tak aby nebolo na prvý pohľad jasné, že to jednoducho neviem.

Feri škemral. Kľakol si na kolena a prosil najskôr po slovensky, potom po maďarsky. Bolo vidieť, že mu na tom veľmi záleží.

Ostal som neoblomný.

Stíchol.

Zvyšok hodiny prebehol normálne. Nikoho som nič nenaučil. A dal tri zápisy do triednej knihy.

Bolo mi to jedno. Z týchto ľudí na konci roka ostane nanajvýš polka. Trieda sa rozpustí. Ostatní pôjdu na externé. A tí sa aj tak sami nič nenaučia. Vzdajú to. A zaradia do spoločnosti. Ako budúca lúza pohybujúca sa na hrane zákona, nezodpovední hajzlíci, kšeftári, podvodníci alkoholici, flákači. Česť výnimkam. Koniec vášnivého uvažovania.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

SM

Lukáš zatvoril okno. Nádych – výdych. Vzduch bol teplý. Stál. znovu sa ho nadýchol, tentoraz zhlboka. Ruky držal pred sebou. Akoby niečo precvičoval. Suseda ho zospodu pozorovala. Už tretí deň. Nechápala.

Lukáš zatvoril okno. Prečítal si EVU, ELLE a ešte ďalšie časáky zaoberajúcimi sa nielen ženským myslením, ale aj pohlavím. Poznal 103 spôsobov ako urobiť ženu šťastnou. A 1286 spôsobov  ako ju urobiť. Preferoval klasické lízanie a vibrátory, občas spestrené ľahkým, alebo trochu ťažším sado-maso.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Nespoznaný

Večer som sedel vo vlaku z Pezinka.

Nepoznal som nikoho ani Lukáša, ani hlavnú postavu. A ani hlavná postava nepoznala Lukáša.

ONA tam sedela tiež. Poznala mňa a Lukáša, hlavnú postavu len z videnia. So mnou sa nerozprávala. Kedysi sme spolu chodili. Potom sme sa rozišli. A ako to u býva, prestali sme sa rozpráva, pretože som vraj zatrpknutý a vôbec nechce mi nič o sebe povedať.

Nikdy som nebol fanúšikom tlstých čiar. Možno mala pravdu. Ale aj tak mi prišlo hlúpe, aby sa ľudia prestali baviť len kvôli tomu, že sa rozídu.

Ale tak hral som tú hru s ňou.

Vo vlaku. ONA ma ani nepozdravila. Ja ju áno. Zavrčala. A šla sa baviť radšej s Lukášom. Čo nove? Čo staré? Ako sa má? Ako sa nemá? Hlavná postava všetko pozorovala. Ja som sedel a písal niečo v úzkom stĺpčeku, čo naznačovalo, že to bude poézia.

Vlak zastal v Bratislave. Všetci sme vystúpili. Lukáš rozoberal s ŇOU klasickú prečohoženskénechcúajkeďvšetkoonichvie problematiku. Vravel o sebe, že je milý empatický píše poéziu, cvičí kickbox, čiže má vypracované telo. Zarazila ho. Povedala nech je trpezlivý. Nech netlačí na pílu. A že si raz určite niekoho nájde. Zbystril.

Chcel sa s ňou dohodnúť na kávu. Alebo kino, alebo niečom takom. Ona zavrtela hlavou, nech prepáči, ale má toho teraz hrozne veľa.

Zaradila sa do rady.

Hlavná postava zmizla z dohľadu. Ja som nastúpil na 93ku. Neviem čo sa dialo potom. Zrejme nič.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Romantici II.

Jana a Jakub sedeli doma, pozerali film o svätom Augustínovi. Bol inšpirujúci. Dodával im silu vo viere. Teda mal im dodávať. Jakub sa pozeral na telku, pôsobil trochu mimo. V duchu si prehrával časy, keď bol mladý a divoký. Bolo to šialené. A bolo to fajn.

Snažil sa zistiť, kedy sa to zmenilo. Nevedel. Prišlo to akosi postupne. Najskôr s ňou chodil do kostola len občas, aby mala radosť, potom častejšie aby mala väčšiu radosť a potom prakticky stále, aby mala pocit, že to robí pre seba, nie pre ňu.

V tom čase už mal tri krát prečítanú bibliu. Vedel spamäti cécéá 30 modlitieb z knižky čo mu darovala na narodeniny a po ruke mal stále také tie korálky s krížom, čo sa ani za boha nevedel naučiť ako sa volajú, ale potme krásne fosforeskovali.

Prijímal svoj život. Neprotestoval. Nechcel ju urobiť smutnou.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Madness

Večer si všetci posadali za svoje compy. Nalogovali sa na literárny server. 

Literárny server je v podstate chat, ako každý iný. Ľudia tam spolu komunikujú, hádajú sa, schádzajú sa, rozchádzajú a okrem toho sa občas tvária, že robia literatúru.

Robenie literatúry na literárnom serveri spočíva v tom, že sa na net zavesí literárne dielko. A ostatní to majú za úlohu maximálne troma slovami pochváliť. Kto tak neurobí, alebo napíše aspoň tri riadky, ktoré sa nezaoberajú včerajšou chľastačkou, ale textom, sa stane skôr či neskôr kritikom, alebo redaktorom. Tí potom vyberajú diela, ktoré sú podľa nich najlepšie a tak sa môžu dosať do serverového časopisu. Alebo do zvláštnej kategórie, kde sa hromadia diela  vybraté kritikmi, čím sa životnosť diela predlžuje tak o tri dni.

Ak si vás totiž taký kritik nevšimne je veľké riziko, že príde niekto ako HUD81 a nadrbe 36 diel, obsahujúcich viac menej len k výzvy k večnému zatrateniu tohto spráchniveného dutého sveta, čím spôsobí,  že internetový užívateľ musí preskočiť na tretiu stranu. A to je samozrejme brané ako strata času.

Kritici však vyvolávajú kontroverzné reakcie. Polka ich nenávidí pretože sa cítia nedocenení, alebo vyžadujú profesionalitu, ktorá spočíva v tom, že autor prečíta aspoň raz za čas nejakú knihu. A to je samozrejme útok na ich originalitu.

A druhá polka ich miluje, pretože si ich jednak nechce rozhádať a jednak preto, že dokážu aspoň polointeligentne sforulovať svoj názor.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Ja som Aššurballit. Ale sú aj blbšie nicky. Ako ľavé ponožka, či pravé semeno. Na nete som začínal ako alkoholik. Tak ako veľa ľudí. Písal som predovšetkým o babách a chľaste. Dnes som už niekde inde. Posunul som sa. píšem aj o poézii a ženskom intelekte. Stále častejšie vynechávam slová ako kozy a kundy. A dokonca som sa minule pristihol, že som vynechal vulgarizmus. Asi starnem.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Pozeral som z okna von. Nebolo tam nič zaujímavé. Na obrazovke prebiehala vojna medzi tými, čo tvrdili, že píšu srdcom a tými čo si predtým ako začali písať aj niečo prečítali a mali tak šajnu dokonca aj o základoch rýmovania.

Z cudzej kúpeľne bolo počuť napúšťanie vody. Jana rozmýšľala čo si má dať zajtra do kostola. Jakub sedel a stále sa vracal do minulosti. Cítil sa zviazaný, neschopný. Príliš si na Janu zvykol, aby začal odznova.

Navyše sa bál, že nenájde ďalšiu. Mal pupok, za ktorý ho neustále komandovala a plno knižiek o chudnutí ktoré mu hádzala pred nos. Mal tiež kúty, nízke sebavedomie, priemerné IQ a nevedel písať tak pekne ako trebárs Aššurballit. Už si nepripadal ani ako chlap.

Pristihol sa, že sa modlí.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Wilkinson sword

ONA si holila nohy. Myslela na literatúru. Už dlho nemala depresiu. Zdalo sa jej to. Neprirodzené. Akoby sa klamala.

ON čítal jej poslednú báseň. Bola o ňom. Nerozumel jej. Pýtať sa jej nechcel. Buď by sa rozplakala, že ju nechápe. Alebo by sa rozplakala len tak.

To už poznal.

Kedysi. Keď spolu ešte len chodili a bývali každý v inom meste o ňom napísala takú podobnú. Mal pocit, že sa chce rozísť. Rozmýšľal, že sa jej to spýta. Ale mal mať štátnice a podbnými pičovinami sa nechcel zaoberať. Po štátniciach sa na to prakticky zabudlo.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Odholené

Hlavná postava a Lukáš zaspali. Samozrejme oddelene.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Jana sa zasmiala. Jakub kreslil po novinách nezmyselné obrazce.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Čítal som na nete. Páči sa mi. super. *. Kto mi napíše básničku o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Obrubníky

Hlavná postava sedela na obrubníku a pozorovala prechádzajúce autá a prechádzajúceho mňa. Vtáci pravdepodobne spievali. Ja som ich nepočul. Na ušiach som mal mptrojkovač. A jediné čo som dokázal zachytiť vonku boli zvuky zbíjačky na chodník.

Nemusel som sa tváriť, že niečo počúvam. Hral mi Aktual. A ten poznalo málo ľudí. Takže som sa za to ani ako vysokoškolsky vzdelaný muž nemusel hanbiť.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Lukáš si dohodol cez net rande. Chodila na pokec. A hovorila si škoricová. Vlastným menom Ivana. V profile o sebe tvrdila, že hľadá partnera zdatného v posteli, na celý život.

No riadne nároky ma človeče. Spýtal sa ho ON.

Nevylučuje. Odvetil dôrazne, trochu urazene.

ON sa ďalej nepýtal. Načo aj? Bol zvyknutý nepýtať sa.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Hlavná postava ešte stále sedela na obrubníku. Pozorovala ľudí. A ľudia pozorovali Hlavnú postavu. Niektorí si k nej prisadli a pozorovali ľudí s ňou. Mlčky počítali padajúce listy. A minúty do konca života.

Za chvíľu ich tam bolo 20. Zjavil sa aj Rado.

Čau ja som Rado. Podával ruku. prvému, potom druhému, potom....

Hlavná postava a ľudia vedľa hlavnej postavy čumeli na neho ako na zjavanie. Niektorí sa pousmiali a podali mu ruku. Iní len hm. Okej.

Slnko svietilo, tak že zakrývalo plameň zapaľovača. Rado si prisadol.

Fajčil. Popíjal pivo z fľašky a snažil sa zistiť čo pozorujú. Takto triezvy. Za bieleho dňa. Na obrubníku.

Kurva dal by som si ešte jedno. Vstal a doniesol ďalších desať, plus ďalšie cigy.

Dáš si? Ponúkal sediacim. Niektorí si uchlipli, aby mali pokoj. Iní zavrčali, alebo to odmietli iným pazvukom.

Okej, okej. Veď nemusíš.

Obrátil do seba dalšiu plechovku a pozoroval čo pozorujú iní. Mlčal. pomaly sa aj on stával súčasťou davu.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Etika

Ráno bolo sychravo. A JEHO sýty syn sypal sýkorkám sypký syr. Ja som mal mať tri etiky. Nikdy som to neštudoval, ale človek si povie. Pohoda. Stačí kecať.

U nás sa preferovala etická výchova zážitkovou formou. Dostal som na to pár kníh. Akože tipy. Pár razy som to skúsil podľa nich. Nakresli, napíš, opíš. Kecy. Kecy. Po polhodine naháňania do práce mi došli štyri piče a šesť kokotov.

Tak som začal meniť taktiku. Snažil som sa cez tie hodiny aspoň pokecať. A pohovoriť s nimi. Kamarátsky. Na rovinu. A zároveň byť aspoň trochu morálny.

Dozvedel som sa vtedy zaujímavé veci.

Napríklad, že ten čo učil predo mnou bol fakt týpek. Mgr. Leer. Chodil na pokec. A bol odfotený v novom čase. Niekde pri Senci vraj raz havaroval kamion s čokoládou. On zobral fúrik. Šiel nakladať otočil sa prvý, druhý, tretí raz. Na štvrtý tam už stáli policajti, aj s novinármi. Zobrali ho a musel zaplatiť pokutu.

Neskôr sa tam dostal zasa, keď ho vyhodili za to že vo výťahu omaciaval jednu žiačku za kozy.

Dnes učí na nejakej základke.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Pokec

Zmenilo sa ročné obdobie. A s tým nová kolekcia. Lukáš stále nemal frajerku. Ale napriek tomu sa rozhodol šatník jeho budúcej vyvolenej aktualizovať.

To posledné rande so škoricovou, tou holkou z Pokecu dopadlo katastrofálne.

Aj keď na začiatku to na také fiasko nevyzeralo. On došiel nahodený. Štýl nedbalá elegancia. Na brade si urobil jazvou, presne takú aká robí muža ešte mužskejšieho a pre žensky príťažlivejšieho, tak písali v ženských časopisoch.

V jednej ruke mal kvety. V druhej bonboniéru. Ona bola tiež nahodená. Namaľovaná bola trochu viac, ale nie zas príliš. Košeľu mala bielu, jemne poodkrývajúcu najnovší model klasicky tiežbielej podprsenky s pevnými prsiami vo vnútri.

A mala tiež módne náušnice a šaty s  cingrlátkami, ktoré fičali minulý rok a pri každom pohybe zvonili, takže to vyznievalo akoby bol na vychádzke vianočný stromček.

Lukáš sa na ňu usmieval. Pochválil ju za výborný vkus. Najmä za tie náušnice.

Tiež také kúpil svojej budúcej.

Začali sa zhovárať. Lukáš sa pokúšal byť trochu vtipný, trochu vulgárny, citlivý, ale nie uplakaný a zhovorčivý, tak aby nepôsobil ukecaný.

A tak jej odkrýval niečo zo svojho vnútra. A popritom sa snažil počúvať, keď mu rozprávala o svojich rodinných tragédiách.

Všetko klapalo. Kým neprišla téma vzťahy. Ona už nejaké mala za sebou, aj pred sebou. Rozprávala mu o jej minulých, čo jej všetko sviniari vyviedli. A potom sa to stalo. Začala sa zdôverovať. A on sa začal zdôverovať jej. Keď sa chystali domov bola už tma. A oni neboli opitý, len melancholický. Chcel jej dať pusu. Najskôr na líce. Potom na ústa. Tak ako mu to radil Aššurballit. Uhla sa. prepáč.

Mám ťa rada. Ale nechcem stratiť kamaráta. Mlčal. krútil hlavou.

Vlastne ak mám byť úprimná. Ja hľadám chlapa. Chápeš?

Ešte nikdy mu to nepovedal žiadna tak na rovinu. Asi by si ju mal vážiť. Stále mlčal.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Big Jesus watching you

Bol piatok. Jana a Jakub sa nebavili. Omylom si dal v piatok trocha salámy. Pristihla ho pri tom.

Vraj, pýtala sa, či vie že práve zhrešil. A že je jej to ľúto. Ale ak to mieni brať takto...

Skočil jej do toho. Začal sa ospravedlňovať. Len mechanicky.

Ty ma nemáš rád. Revala.

Mám. Moc. Prepáč. Prepáč. Naťahoval aj on. V ústach cítil pachuť salámy. Na kríži visela mŕtvola Ježiša. Všetkých pozorne sledovala.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Etika II.

Na ďalšej etike. Som počúval ďalšie historky. O automechanikovi, čo hľadal motor škodovky na opačnom konci. A o bláznivej učiteľke, čo chodievala do školy aj po tom čo ju vyrazili. Odviezli ju policajti. Skončila v blázinci.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Madness II.

Škola ma prestala motivovať v apríli som mal ísť do Nemecka. Ešte v januári to bola hotová vec. Vo februári mi už žiaci vraveli, že tam ide s nimi iný nemčinár. V polke marca som sa to dozvedel aj oficiálne.

Keď chceš niečo vedieť spýtaj sa žiakov. Zapísal som si a večer pri compe napísal takých šesť negatívnych komentárov k dielam. Došlo mi asi desať odpovedí, o tom aký som necitlivý, že vyžadujem profesionalitu. A že oni na rozdiel odo mňa píšu srdcom. No ja asi kokotom. Pomyslel som si a bolo mi hneď jasné, že tú hlášku použijem raz v nejakom diele.

Vonku neviem aké bolo počasie. Ja som visel ďalej na nete. A niektorí povedali, že som aj tak len pozér.

Zamyslel som sa. Fakt som sa zamyslel. Došlo mi, že asi hej. Asi som skutočne pozér, pretože píšem aj o chľaste, o sexe a používam sprosté slová.

Aj keď inokedy si zasa myslím, že v tej svojej póze som ďaleko úprimnejší ako všetci tí čokoládkari, kváziumelci píšuci o láskou prebudenom srdci a slnečniciach.

Záver: Píš o láske, alebo o veľmi veľkom smútku, bez vulgarizmov. Nebudeš pozér.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Hlavná postava sedela na obrubníku, na inom mieste. Videl som ju z okna. Ona videla mňa. V rukách mala zápisník a pero. Odvrátila zrak. Zahľadela sa do priestoru.

Všade bolo ticho. Povievalo. Život sa pomaly vytrácal. Cítil som sa sám, mŕtvy a prázdny. Chystal som sa mať malú depresiu.

Hlavná postava odišla. Po chodníku bolo počuť búchanie opätkov, zacítil som divný smrad. Nevedel som odkiaľ. Kam miznú ľudia takto po večeroch? Už je to dlho čo som si nedal pivo.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Black

ON sa vrátil večer domov. ONA tam nebola. Kričal na ňu. Nikto. Kde je mama? Spýtal sa mladšieho Urbana. Nevedel ani starší Jozef.

Otvoril jej blog. Zasa písala o rozchode, tentoraz dosť jasne, ako ho neľúbi. Vybehol von. Kričal jej meno. Nikto sa neozýval.

Zašiel za roh. Potom za ďalší. A tam ju videl. Kľačala na chodníku. A hlavu si trieskala o asfalt. Bez slov. Proste zaklonila hlavu. A prudko ju vystrelila smerom dolu.

Kurva, čo to robíš? Jebe ti? Skríkol.

Nechaj ma. Pošepla. Hlavou znova narazila o chodník.

Podišiel bližšie k nej. Tvár mala krvavú. Bez výrazu. Neplakala. Ľudia sa tam pomaly začali zgrupovať. Snažila sa mu vytrhnúť. Niekto zavolal sanitku. Poškriabala ho. Pohrýzla. Ale držal. Nepustil. Niekto mu dobehol na pomoc. V hlave mu bežal film. Presne tak ako vo filme.

Možno keby vtedy. Inak. Alebo sa spýtať. Možno, že by si našla iného. Možno, že by šla na psýchu. By bola šťastná. Možno, že by.

Vyčítal si to. Patetické kecy! Rozreval sa. prišla sanitka. Pichli jej niečo na upokojenie. A zobrali ju so sebou.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Hlavná postava to všetko videla z balónu. Fajčila a popíjala pivo. Snažila sa zapamätať každý detail. Vedľa v kuchyni stála holá škoricová jej vravela Láska. Hlavná postava sa vrátila, ľahla si do postele.  škoricová si ľahla vedľa Hlavnej postavy. Súložili. Noc sa pomaly rozpíjala do dňa. A nehovorili nič. Ticho. Šuchotanie paplónov. Záclon. A zasa len ticho.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Cukríky

Lukáš myslel, že si našiel babu. Mala 35 on necelých 20. volala ho Cukríček.  Mala manžela. A raz sa najebaní bozkávali. Držal ju vtedy aj za prsia. Dotýkal sa jej bradaviek. Nespal s ňou, pretože mala krámy. Potom sa ešte asi mesiac stretávali. Už triezvy. Nemalo to takú iskru ako predtým. Videli len dlhé rozhovory. A on jej platil dlhé účty a ešte dlhšie darčeky, ktoré kvôli manželovi radšej odhadzovala hneď za najbližším rohom. Potom ju to s Cukríčkom prestalo baviť.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

V Senci postavili nové parkovisko. Malo sa prepúšťať. Všetci z toho mali nasrané v gatiach. Mne to bolo jedno. Už dlhšiu dobu som bol rozhodnutý, že odídem. Nemalo to zmysel. Bol som mizerný učiteľ. A neoplatilo sa to ani finančne.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

We don't need no masturbation

Jana a Jakub mali sex až po svadbe. Trvalo to od prvého stretnutia 10 rokov. Nechytilo ju to. A nechytilo to ani Jakuba. Sex s Janou bol nudný.

Súložili maximálne dva razy do pol roka. Aj to väčšinou len ležala ako poleno a čakala kým to skončí. V jej očiach to bolo čosi nečisté. Povinná manželská jazda. Jakub si na to všetko zvykol. Aj na masturbáciu aj na to, že pokiaľ chce byť s ňou, nemôže byť úprimný.

O tom, že ho miluje nepochyboval. Aj to komandovanie bol prejav jej úprimného záujmu o neho. Robila to z lásky.

O tom či ju miluje premýšľal.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Večer už bolo všetko jasné. Jana je tehotná. Zadíval sa na ňu. Usmial sa. pôsobil nadšený. A aj bol. Vybozkával ju ako Stenley cup a potom, ráno šli do kostola. Bola nedeľa. A chceli sa aj poďakovať.

On sa pozeral dookola. Bude otec. Raz tu dovedie svoje deti. Budú sa modliť. Budú chcieť byť ako mama, ako on. Bude ich viesť k životu akému sám neverí. Pretvárka. Pokrytectvo. Forma. Rekapituloval celý svoj minulý život. Už zasa. Svoj budúci si nevedel predstaviť. Cítil sa ako kokot. Tlak v záhlaví. Ozvalo sa modlenie.

Nevedel prečo to spravil. Proste len výbuch. Explózia. Vstal. A odišiel. bolo počuť šum. Jana niečo kričala. Asi aj rumádzgala. Nezastavil. Proste vstal a odišiel. sadol si k jazeru. A reval. Došla k nemu Jana. Nadávala mu. Kričala. Plakala. Chápal prečo. Nepovedal ani slovo.

Hlavná postava sedela trochu ďalej. Na hladine plávali konáre. A cez jej krik a jeho mlčanie nebolo počuť nič.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Stena

Ráno JU bol ON navštíviť. Deti išli do škôlky. Ľutoval sa a nadával si do kokotov. ONA bola zliekovoblbnutá.

Prepáč. Ospravedlňovala sa.  Nemôžem ďalej. Všetko to predstierané šťastie. Je to len podvod. Nie sme žiadne my. Sme len ja a ty. Ticho. Prázdny priestor medzi mlčaním. Strácal sa v tom.

Nechem ti klamať. Nemá to zmysel, ani kvôli deťom. Prvý raz prehovorila. Prvý raz sa jej na to spýtal.

Prišiel od nej. Sadol si do obývačky. Pozeral do vypnutej televízie. Tušil, že je koniec.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Objatia  

Lukáš si začal písať s Inou. Stretli sa raz. Plánovane. A platonicky sa  zamiloval. Ako dôkaz lásky jej potom posielal srdiečka na elektronických pohľadniciach. Náhodne, každý deň ju stretával pred prácou po práci. Tam jej ponúkal z cukríkov. Alebo jej dal len tak kyticu kvetov, čo mal samozrejme tiež úplnou náhodou v ruke.

A nechcel za to ani nič veľké. Len malé objatie.

Inu to spočiatku tešilo, ale postupom času to bolo stále viac a viac otravné. Vypestovala si na neho averziu, ale nedokázala mu to povedať. To tá blbá empatia. Sú ľudia čo zraňujú radšej seba, akoby mali zraniť iných.

A tak sa aj na ňu lepil 24 hodín denne. Keď povedala, že nemá čas. Hľadal s ňou iný. Keď povedala, že stále nemá čas, tak jej pomáhal nájsť ešte iný.

Pomaly mu dochádzalo, že asi nemá záujem. Ale čo ak si to len namýšľa. Rozmýšľal Lukáš o sebe.

Chcel mať istotu.

Musíme sa porozprávať. Povedal jej raz.

O čom?

O nás dvoch.

Ale keď nie je o čom. Odvrkla, ale napokon sa s ním stretla.

Vravela, nech ju neprepadáva, že raz za čas si môžu vyjsť. Ale len ako kamaráti.

Večer ju čakala SMSka. Zasa sa s ňou rozišiel. Asi tak týždeň mala pokoj. Potom to začalo odznova.

A asi by to aj pokračovalo. Nebyť toho večera. Keď Lukáš sedel v krčme. Po šiestich pivách a siedmych hodinách dohovárania od ich spoločnej kamošky.

Dospel k presvedčeniu., že o neho asi skutočne nestojí.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Do fade outu

Stretol som sa s Lukášom, Jakubom aj s Ním na jednej čítačke v Brne. Pili sme veľa pív. A tak sme sa aj veľa rozprávali. Patetickí rozitlivelí sráči.

ON vravel, že sa nakoniec rozišli. Nechcel riskovať, že by sa zajebala. A ona tiež nevidela iné východisko. Pustili ju domov. Išla bývať ku rodičom. Chodila na terapie. Žrala prášky. ON sa staral o deti. ONA mala nového frajera. Pôsobila šťastne. Aspoň podľa toho čo sa dočítal. S NÍM nechcela komunikovať. Proste koniec. Tlstá čiara. Asi to bolo pre ňu tak jednoduchšie.

Jakub sa k Jane nevrátil. Všetci ho prehovárali. Urob to kvôli deťom. Neurobil. Nechcel. Nikomu nepovedal prečo. Jana ho znenávidela. Nechcela aby sa stretával s ňou a jej dieťaťom. Mrzelo ho to.

Lukáš vravel, že by chcel mať také problémy ako oni. Ale, že proste nemôže. Sú to piče. Pripili si. A rozmýšľali ako proti tomu bojovať.

Jediný účinný spôsob ako sa proti tomu bojovať je homosexualita. Povedal niekto, tuším som to bol ja. Neviem. V každom prípade sme to rozvinuli do celkom slušnej filozofie. O tom, že muži musia držať pri sebe. Pretože feminizmus narúša prirodzený rád vecí. Svet sa zrúti. A z chlapov sa stanú len bábky. Lacní pracovníci v domácnosti a inseminátori.

Chlapi nedajme sa ovládnuť sexom. Radšej nebyť ako nebyť mužom.

Boli to riadne opilecké kecy.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Po čítačke a po chľastačke. Sme šli prespať k Ondrovi. Bol zázrak, že chodí.

Celý večer pil a chcel do toho zatiahnuť aj mňa .

Aššur pivko? Doniesol mi pivo.

O päť minút.

Aššur pivko?

Ni dík. Ešte som nedopil prvé. Doniesol mi druhé pivo. A po ňom ešte asi tri ďalšie a vodku. Ja som stále pil to prvé.

Bolo to fajn.

Nakoniec sme s pomocou božou a jeho nenajbanej kamarátky zvládli.

Brno bolo v noci nočné. Ľudia opití. Väčšinou Slováci. My to tu okupujeme. Poznamenal som, tento večer už asi šiesty krát, veľmi vtipne.

Došli sme k Ondrovi. Našiel kľúč. Na šiesty krát trafil do zámky. Odomkol. Vstúpili sme. Ukázal nám izby. Podal fľaškové pivo. A zaspal vonku na gauči.

Bolo 2,32. Trochu chladno. Lukáš volal novej kráske. Podľa tónu v telefóne. Nevyzerala moc nadšená. Jakub pozeral obraz obrovského kokota z ktorého sa valí húf spermií. Cítil sa nekresťansky skvele. Na Janu nemyslel. ON pomaly zaspával. Ja som sa chystal dať výpoveď. Hlavná postava mlčala niekde vo vedľajšom meste.

Sledoval som spiaceho Ondru. Rozprával som sa o ňom s nejakou holkou. A pokúšali sme sa ho preniesť do tepla. Spadol nám asi šesť krát. Ale spal ďalej.

Oči sa mi zatvárali.

ONA bola doma. Možno sama.

Jana kojila.

Ja som odišiel na záchod, ktorý bol trocha vyššie ako obvykle človek potreboval šamlík, aby mohol pohodlne vysadnúť.

Stúpol som si na šamel. Stiahol gate. Okolo krku som pocítil zovretie. Špičkami nôh som sa dotýkal zeme. Ale ešte stále som dýchal.

Čakal som čo bude ďalej.