raz sa aj pravda prestane skrývať

 v prstoch žmolím rožok obrusu

som stratená podmienka

na chvíľu bez divného cintorínu

 

studená lyžička

ktorá zamieša čaj

lenže ten bez medu

 

do hlavy mi vráža tichý tikot

bledá žiara predo mnou

sprevádza jeden hladký úsek

vytvára pomyselnú reťaz

medzi mojimi očami a

niečím tam vonku

 

zanechala som sotva jeden deň

ja, zbabelá...

aby onemeli všetci tí

ako to bolo plánované

ale iným štýlom

 

bledá so strapatými vlasmi

s obkladom na čele

tak nejako splývam do tmy

dávno som sa jej prestala báť

 

smrteľné sebaovládanie

prinášam so sebou nepokoje

som tieseň, ktorá sa mlčky vrhne do plameňov

ak ju tým smerom posotíš

upáľ ma zaživa

nepriplatím ani cent za anestéziu

zaruč mi, že sa všetko zasekne

aspoň v tomto bode

 

už nie si moja denná dávka napätia

veď nočné motýle neublížia svetlu

hoci im pripomína úsvit

a cez sladkastý pach krvi

verím, že budem čelnou prekážkou

 

stratil si sa v tme

tak ako môj strach

mne neublížiš

ten závoj sa raz povznesie

odhalí všetko a preto

prenasledujme sa až do konca

 

 

---