Óda na platóniu

Po poslednom tóne letnej symfónie slnka si zrazu, celkom nečakane, rozhodla, že venuješ vďačný úsmev jednému úbohému chudákovi. A ešte aby sa konečne dotklo jeho dochrámané telo odpočinku ustlala si mu priamo na perách, na ráno si si červenou centrafixou podčiarkla v diári, že sa s otvorením očí niekedy vôbec netreba ponáhľať, A on len vďaka tomu zistí, že do sna sa dá aj prebudiť.

---