Pre Teba

O druhej ráno

sa ako zlodej zakrádam zo sprchy

do svojej vlastnej izby

Chvíľu,

predo tmou

ktorá je tak plná tvojej vône,

zostanem stáť vo dverách

Matrace rozloženého gauča sú

ešte teplé, vkĺznem

pod zanedbateľný kúsok periny

(ktorý si mi dákym nedopatrením nechala)

a tvojmu chrbtu

mlčky

položím otázku

či mi tu ráno okrem toho narodeninového Bulgakova

zostane ešte niečo.

V júni

by som o tom

snáď napísal báseň,

ódickú elégiu,

tak hrozne brilantnú,

že by ju ešte o sto rokov

nenávideli deti v školách

Ale slečna,

ty, môj maratónec,

naozaj som starší,

a tak

to skôr bude  niečo

slabučké a tiché,

bez metafor či pevných nôh,

nemotorné,

            hanblivé

                        a krehké

ako my.