Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seniektoré básne
Autor
vk
RUKÁÁÁ
Ide básnik tvrdo na vec:
na ruke je jeden palec!
Tvrdo tvrdí tvrdé slová:
na ruke je ukazovák!
Už netvrdí, spustí krik:
na ruke je prstenník!
Vrieska – Kurva! Do piče! –
na ruke je malíček!
Nevyjde mu slovko z úst:
píše si sám ako prst.
ŤAŽKOSŤ
I
Stratil som ľahkosť
a cítim tu – v krvi – olovo.
Ale nechcem sa vzdať
sťažujúcej sa básne,
ktorá pri naťahovaní padá zo skrehnutých kĺbov,
kŕčovito sa vztýči
v celej paráde
ťažko dopadne ako slonia noha.
II
Básne o básňach sú úbohé,
únavne osobné, aktuálne
zrkadielka za rohom
parazitujúce na jednej strane
a na druhej strane matné
a vlastné ako slepé oko
vyvrátené dovnútra.
III
Napríklad na túto báseň
sa okamžite prisávajú slová
a cicajú z nej zmysel
a čím viac cicajú,
tým je ich viac
a nakoniec
ju celkom vycicajú
a ukojene odkväcnú
sem.
Prichádza kanibal.
IV
Alebo: prichádza kanibal
a pýta si, čím bude –
voňavú plachtu mávajúcu
vo vetre záchvaty trhania
slnečnej polevy.
Kanibal nedopovedá.
TEN POCIT
Mohlo by to byť dočasné
a bežné
ako hnitie skaly
či premenlivé počasie.
Načo. Len okamih je stály.
Mohlo by to byť dočasné,
no keď ho napísaním zvečním
a odfotím sa
do básne,
bude sa mi zdať nekonečný.
Mohlo by to byť… zelené.
Či biele –
podľa farby steny.
Alebo len tieň na stene
a ešte k tomu roztrasený,
mohlo by to byť---
Ale dosť,
kým trvá táto dočasnosť.
20 MINÚT SLÁVY
Je čas na báseň.
Je bez nálady.
20 minút ticha.
Mohlo by byť počuť, ako potichučky dýcha...
...zrazu na mňa ziape: zabi zlodeja
(aby mohla skočiť do deja)
ú
skokom
vypúšťa ma z úst, okomentuje
vo vzduchu pľúca prisaté,
až napokon stojí, je len po skok,
utiera sa – čo bolo vyliate,
bola to
stojaca päť minút v koncoch,
čo teraz – krik, krok, krik, krok,
kým jej slovo uschne na pere.
Na pokraji slova
sama to
vyserie.
VLASTNÍCKA
Tak veľmi túžim, nech je moja,
zbaviť sa pochýb, nepokoja,
neistôt,
čo ma stále dusia.
Mať aspoň jej časť,
aspoň prsia.
Obraciam v prstoch peniaz zlatý –
viem,
zaplatím jej implantáty.
KRÍŽOM
Ukazujem cestu krížového
skrutkovača, ktorému sú ľahostajné
skrutky a klince
miluje.
MLIEČNA CESTA
Vedeli sme, že raz to mlieko skysne,
tak to chodí.
No liali sme ho potokmi
a potokmi ho pili;
nech,
cirkulárka rozumu nech kvíli.
Keď nás prešla chuť na čisté,
tak sme pili hnedé;
no a čo,
aj tak vôľa záleží na smäde.
A predsa časom na jazyku zvláštna chuť,
človek už ani nad tým nenarieka,
veď sa nedá celkom zabudnúť
na to, že celý svet je z mlieka.
REVOLVER
(pred spánkom)
1
To je ten láskavý výsmech:
nádherný deň na 10 básní
sa rozplýva na jazyku –
len sa vysmrkať.
2
Hovorí muž:
mám vlhko medzi nohami –
môže to znamenať čokoľvek.
3
Som krutý, tupý,
dalo by sa pokračovať
vo výpočte situácií a pocitov
obyčajného človeka.
4
Je neskoro na písanie:
nadchlo ma to –
a tak ide o nádchu.
Dojemný dojem dojal
dojatého.
Je nadojené.
Dobre to padne
do trávy a odkotúľa sa
preč.
Obraciam sa
tomu chrbtom.
5
Hrám sa na piesku
na piesok, presúšam sa,
vlhnem,
červené muškáty v hnedých črepníkoch
stoja medzi nami
nezúčastnene a predsa
si spomínam už len na ne.
6
Neviem, načo je to dobré –
dá sa zaobísť aj bez gumeného kladiva,
ktoré má zmysel
len pre tých, čo potrebujú
pobúchať
gumeným kladivom.
7
Plachta sa trepoce vo vetre
a to trepanie
je sekundu fascinujúce –
niečo pripomína, či vyvoláva;
je jedno čo,
prítomnosť aj tak hneď končí.
8
Veru, škoda, ale,
jednoducho, neviem,
možno, mimochodom,
idem spať.
Spánok najviac posúva
preč z absolútnosti.
SÚRADNICE
Dni ako okná
rýchliku
jedným dnu druhým von
dlhá úzkosť
štvrtí
Dni v liehu
znehybnené pod perinou
ohrievané teplom
vlastným cudzím
Dni ako voda splývajúce
brehy obhryzené
ujo na hladine
Dni na šachovnici
poprevracané prehrané
Vajcovité dni
TENOS
Už sa tu nikto nepochová,
cintorín klesá do zeme.
Miznúce tváre, skaly, slová –
zabudnuté a studené,
zbytočné, trápne, bezvýznamné,
prekrásne, milé, príjemné,
šibnuté, smiešne, hlúpe, márne,
inteligentné, dojemné.
Prasiatko, prasa, brav a sviňa,
pes, mačka, krava, kobyla,
kokot, kokotský, kokotina,
Kingkong, Superman, Godzilla,
ojeby, finty.
Bez pointy.
VEČER
Sekera padá, sekera seká.
Sekera.
Pes.
Šteká do tmavého večera,
na tmavý les.
Pes.
Sekera.
Preťaté ticho mrazivého večera.
KUKLÁČ
Som tu za zviera,
čo je vo mne, vyletí do vzduchu.
Prežratý listov papiera,
žihľavy a ľuľka tŕpnucich v jazyku
už to chcem mať v suchu.
Je tam toho
dosť: vlastná noha, užitočný vtáčik, pesticíd
boha,
čakám na zázrak už roky!
Budem pávooký?
Smrtihlav?
Furt nič.
Len ten kokot Jozef Hrickovič.