Ten pocit

TICHO

túžiš po ňom?

počuješ ho?

že nie?

nič si z toho nerob.

Častokrát sme si hovorili, aký krásny musí byť stav nirvány, byť zmierený s Bohom, Vesmírom, nazvi si to teraz ako chceš. Byť ničím a potom obsiahnuť všetko a navždy. Veď vieš, taký pre obyčajného smrteľníka nedosiahnuteľný a ťažko opísateľný pocit, kedy aj samovoľný smiech a plač, ktorý po ňom nastane sa zdá byť hlúpy a zbytočný, pretože tento pocit je viac ako šťastie či smútok.

K tomuto stavu som sa priblížil iba niekoľkokrát. Prvýkrát, to bolo ešte v detsve, keď som sa ako malý miništrant pripravoval na omšu spolu s kňazom dole v sachristii. Modlili sme sa, už neviem čo, pamätám si iba ten pocit. Keď sme boli starši, naše mami nás nútili chodiť do kostola a ešte neskôr na tie kurzy pre birmovancov. Keď som bol s tebou, vždy sme sa na všetkom smiali. Stačilo aby kňaz začal hovoriť o poľných vtákoch a my sme sa nemohli zdržať smiechu, a rehotali sme sa na celý kostol, že sme nakoniec zbytok omše museli stráviť vonku. Boli sme čuráci.

Ale keď si nebol so mnou, túžil som iba po jednom. Utopiť sa v nekonečnej pravde, kazanej ústami človeka. Nešlo to, ten kňaz to nevedel podať, bol iba človek. Ale parkrát sa mu to takmer podarilo. Na múriku pred Mraziarňami, na polceste od nás k vášmu domu, kde sme vždy dlho sedeli predtým ako sme sa rozlúčili, som ti to potom všetko hovoril. Snažil som sa ti to vysvetliť čo som cítil, ale vždy si sa tváril nechápavo.

V tomto mystériu sme si začali rozumieť, až neskôr. Bielka červené a zreničky naširoko otvorené. O pol štvrtej nad ránom na mojej stužkovej sme dofajčievali trávu, čo si doniesol. Bavili sme sa o večnosti, smialli sme sa z toho, že žijeme vo večnosti a ty si to cítil. Ja tiež. Bolo to kúlové a potom ešte veľa ráz sme sa zhúlili na múriku, v parku aj v pivnici.

Po lete som začal prácovať vo veľkej nadnárodnej korporácii. Na odelení, kde som skončil, som ihneď zapadol do kolektívu. Pracoval som do noci a zarábal som pekné peniaze. Prachy som s kolegami-kamarátmi prepíjal v Starom meste a potom ráno som meškal do roboty. To bol stereotyp, ktorý mi vyhovoval celé dva roky. Pomaly som strácal čas a chuť na kostol, aj na stretávky s tebou. Takmer sme sa nevídali, iba párkrát do roka. Ty si mi raz povedal, že si sa dostal na vysokú školu, na sociálnu prácu. Druhýkrát, že tvoj tato začal chlastať jak dúha a ty si 'zdedil' jeho fabiu. Tak sme sa previezli a k noci sme sa spiekli v garaži jak divé svine. Bez zbytočných rečí. Nevideli sme sa dlho, tak sme si nemali čo povedať.

Pred niekoľkými mesiacmi mi kolegyňa, požičala cez sto klubových filmov, ktoré musím vidieť pred tým než umriem. Keďže som vtedy nevedel, kedy umriem, začal som ich húfne pozerať. Objavil som mnoho úžasných filmov a režisérov. Ostal som uchvátený z Tarkovského, z mnohých poľských režiserov, najmä z Kieslowského, či z filmov Roberta Bressona. Všetky tie filmy mali určitú esenciu, ktorú som nevedel presne pomenovať. Aj preto som začal študovať literatúru o týchto filmoch.

Túto sobotu som dočítal Rudolfa Otta, možno si o ňom počul na škole. Tá kniha je čierná a útla. Všetky predchádzajúce knihy sa na ňu odvolávali, tak som si ju prečítal. A odporúčam. Rozoberá presne ten pocit, o ktorom som kedysi toľkokrát básnil. Zatúžil som opäť sa priblížiť k tomu pocitu, a tak som išiel na omšu. Snáď po roku. A fakt som sa veľmi tešil na ten pocit. Ale nič neprišlo. Akoby som z toho vyrástol. Akoby som už nemohol byť ničím. Predsa, už som niečo dosiahol a snáď aj trocha spyšnel. Uvažoval som nad tým takmer doteraz.

Ale teraz citim ten odzbrojujúci pocit márnosti, biedne padám pred Nekonečnosťou. Bol to okamih, keď som zamyslený nad sebou samým prechádzal cez priechod na Miletičke, nevšimol som si červeného pánáčika a ty si ma zrazil. Iní by asi ušli, keby ma videli, ale tak ty si ma poznal už predtým. No, a teraz ma zachraňuješ. Viem, že teraz ťa to asi veľmi nezaujíma, ale cítim ticho. Je to neopísateľné! Utápam sa v pocitoch naplno a navždy. Strácam sa v nekonečnej a skutočnej láske! Neveril by si, aký som maličký, vlastne už nie som. Ja, už je všetko vrátane teba.