posadnutie

začala som koncom
cítim sa podvedená
pochmúrna nedeľa

našla ma na kolenách

bez tiesne hovoriť
dívam sa do očí
čakajúc na signál
moment sa pretočí!
Istotne... vo chvíli...
ja- budem na nohách
neverím v omyly
nesmiem mať znova strach

výber bol bez sily
len nie som pripravená
nevzdať sa presily
a zriecť sa svojho mena

myslím, že neviem prosiť
a obetovať pýchu
no vzdávam hold pár bosým
čo nejdú po prepychu

stále viem priznať že
je mi to strašne ľúto
zabúdať neustále
čo je to pravé puto

každý kto víťazi
je moja vlastná  výhra
ako to zariadiť
nech teda každý vyhrá?

a vždy keď prehrávam
prehráva celý svet
kde stojí riešenie
musí byť cesty späť

ak niekde žijem život každého
-všetkých na tomto svete-
bolo by veľmi hlúpe
bojovať-  túžiť po odvete...

prečo však časti v mojej duši
sú pevne priviazané k moci
keď niekde v jadre tuším

je to len o pomoci