Jar

Nechám sa zapadať jesenným lístím

ľahnem si na hlinu a budem ležať

a to až dovtedy, kým náhle zitím,

že môžem opäť vstať, že môžem bežať

veď bežať na mieste,

keď svet sa mi točí

nie pekne ďakujem,

netúžim navždy blúdiť – stáť pritom na mieste

v tom pomalom daždi

stratiť sa na ceste

pretiahnem cez hlavu starostí sveter

radšej sa uložím na rodnej hrude

chvíľu si oddýchnem a začnem nanovo

veď nejako bolo nejako bude