Pery červené ako krv

Po zasneženej krajine
prechádza sa,
ruža tam uprostred
červená sa.

,,Ruža čo aj v zime červená
sťa krv je,
nebo plné havranov,"
Kráľovná si praje...

,,Ja dcéru keby som tak
mala,
radosť, radostná
by som ja bola..."

O rok na to prianie sa jej
splnilo,
dievča s vlasmi čiernymi
sa jej narodilo.

,,Meno jej dám Snehulienka,
ako ruža,
ruža v snehu
tenká."

Ako roky ubiehali,
Snehulienka vyrástla.
Ako slnko na nebi,
bola tá dievčina krásna.

Však matka jej,
kráľovná,
zomrela v chorobe,
bola to událosť neuveriteľná.

Snehulienka roky za ňou
s otcom plakala,
no však z kúta,
zlá pani ich pozorovala.

Zlá pani zlá,
novšak všetko sa dá,
z pani zlej
kráľovná stala sa.

Hneď prvú noc kráľa zabila,
a Snehulienku do lesa vyhnala.
Myslela že je už mŕtva,
však myseľ ju klamala.

Kráľovná totiž najkrajšia chce byť,
krajšia ako ktokoľvek z ostatných!
No však Snehulienka jej krásu ohrozila,
tak kráľovná zabiť ju sa rozhodla.

Snehulienka stretla v lese,
sedem trpaslíkov,
teraz s nimi žije
v dome pri potokoch.

No a keď kráľovná si myslela,
že Snehulienku zabila,
že ona je už najkrajšia,
zrkadla sa spýtala:

,,Zrkadlo, zrkadlo,
povedz nože mi,
kto najkrajší z najkrajších,
je na tejto zemi?"

V zrkadle sa tvár objavila
a kráľovne odvetila:
,,Ty si, moja pani, veľmi krásna,
avšak nie najvätšia je tvoja krása,

Snehulienka tá kým dýcha,
niesi ty veru najkrajšia,
musíš ju zabiť,
a tvoja krása bude najvätšia!"

Kráľovná skrýkla!
Udrel blesk!
,,Nieje mŕtva ešte
tá haveď!"

Rozhodla sa zmeniť tvár,
zhrbiť sa,
viac kilo pár,
a je z nej starenka!

Tak v prevleku
otrávila červené,
čevenkasté jabĺčko,
jej zbraň vraždí tichúčko.

Do lesa za Snehulienkou sa vybrala.
Kráčala si kráčala,
hľadala ju hľadala,
no pri jednom domčeku únava ju premohla.

Zaklopala na dvere,
niekto otvoril...
Aha kto to je!
Snehulienka býva tu,
už dokončí odvetu!

,,Dáš mi napiť dievčatko?"
,,Z radosťou teta,"
Vyberá z vrecka jabĺčko.
,,Tu máte teta,
napite sa!"

,,Hmmm,
čistá voda dobre mi padla,
a už o mňa neboj sa!
Tu máš jabĺčko dobré dievča,
najčervenejšie z celého lesa!"

Snehulienka jablko si berie,
a už sa jej čosi v hrdle chveje.

,,Nemyslela si si ty babizňa
že nevyhľadá si ťa kráľovná?"
Smeje sa zlá kráľovná,
smeje sa,
zatiaľ čo Snehulienka
dusí sa.

Keď mŕtve telo na zem lihá,
kráľovná už nohy na
plecia dvíha.

Trpaslíci vrátili sa domov,
,,Snehulienka už sme tu!"
Našli však len jej telo,
mŕtve a bezvládne,
každý už vie,
čo sa stalo.

Pre jej krásu,
sklenenú truhlu postavili jej,
aby videli ju,
tú krásnu tvár
naďalej.

Princ v tom okolo na koni ide,
,,Snehulienka kamarátka!
Čo sa deje?"

Princa Snehulienka pozná,
ešte z detstva keď žila v zámku,
a bola ešte malá.

Princ dozvedel sa všetko,
a prišlo mu smutno,
že jej už nikdy nepovie,
že ju tajne miluje.

Tak aspoň pobozkal ju na rozlúčku,
blesk udrel zlatý,
Snehulienka dýcha znovu!

,,Zrkadlo zrkadlo povec mi,
čo zo Snehulienkou deje sa?"
Spýtala sa kráľovná znovu
zrkadla.

,,Snehulienka žije s princom,
stále ešte nemáš plnú krásu!"
Kráľovná skríkla,
po zrkadle rukou trieska!
,,Nenávidím to nesmrteľné dievča!"
Od zlosti celá praskla!

Michal Priehradný (Autor)