Vyvolená

V jeden večer, keď jedna kráľovná plietla maličký svetrík, podišiel ku nej kráľ a spýtal sa jej: ,,Prečo pletieš taký malý svetrík?" usmial sa. Kráľovná sa so šťastím v očiach pozrela do kráľovej tváre a odpovedala mu: ,,Budeme mať dcérku," v jej tvári bolo vidno úprimnú radosť. Kráľ sa potešil že spolu s kráľovnou budú môcť vychovávať svojeho prvého potomka.
   Po 9 mesiacoch na to sa večer narodila ich prvá dcéra. Bola taká nádherná, že jej nemohli dať iné meno ako Beauty. Ešte v ten večer keď kráľovná kolísala malú Beauty v náručí, rozpútal sa na hrade boj. Kráľovná vybehla pred hrad aby sa pozrela čo sa to robí. Cudzie vojsko prepadlo hrad a nemajú proti nemu žiadnu šancu, kráľovná chcela ochrániť svoje dieťa a tak sa rozbehla do lesa, hovorilo sa že v lese žijú dobré víli a kráľovná nemala inú nádej ako svoju dcéru skryť medzi nimi, položila dieťa do trávy a s plačom odišla naspäť do hradu.
   V ten večer všetci na hrade zomreli. Medzi nimi bol aj kráľ a kráľovná, nikto však nevedel kde sa podela malá Beauty. Po tom čo cudzie vojsko dobilo hrad a ovládlo kráľovstvo, započuli ľudia niekde, že malá Beauty žije. Začalo sa po dedine roznášať, že Beauty je ich posledná nádej a že ona je vyvolená - Tá ktorá ich vyslobodí. Beauty sa ujmuli víli, a žila si s nimi šťastne. No však pri jednej z jej prechádzok po lese začula ako sa ktosi s niekym o vyvolenej rozprávajú. Začula ako sa rozprávajú o nej...
   Beauty pribehla domov a začala kričať: ,,Čo? Čože!!! Prečo ste mi nič, vôbec nič nepovedali?"  Víli sa zhrnuli okolo nej: ,,Už o tom viem! Viem o proroctve vyvolenej! Viem že som kráľovskej krvi!" ,,Chceli sme ťa chrániť," ktosi povedal. ,,Nie! Ja nechcem byť chránená! Chcem sa vrátiť domov a zachrániť svoj ľud!"
   Potom čo to Beauty dopovedala pribehla jedna z víl: ,,Nemôžeš bojovať! Ako to chceš spraviť?!"
           Beauty sa pozrela na vílu a z celého srdca skrýkla: ,,Tak ako všetko! Úspešne!" ,,V dedine nie je dosť vojakov!" ,,Tak sa pridáte ku mne aj vy! Chcem vedieť kto som a takto to zistím najlepšie!"
   V ten večer sa všetky víli z vílej dediny na svojich koňoch vydali na cestu boja z cudzím vojskom a v čele ím stála Beauty. Keď prišli do dediny pred jej rodným hradom, všetci obyvatelia sa zhrnuli okolo nich a Beauty skrýkla: ,,Čakali ste na vyvolenú! Tu ju máte! Ja som Beauty! A ja vás ešte dnes povediem do vojny!"
               Vtedy sa všetci rozbehli s Beauty a vílami do hradu. Beauty išla úplne prvá, tentoraz ale nemalo šancu cudzie vojsko. Beauty skočila dole so svojeho koňa a vbehla do veže. Vybehla úplne na hor do siene trónov kde sedel kľudný kráľ. ,,Toto je tvoj posledný deň!" Rozbehla sa oproti nemu mečom a zabila ho.
Vtedy sa celé cudzie vojsko rozpadlo na márne kúsky a Beauty sa stála dobrou kráľovnou... Beauty ešte dodnes panuje dobre svôjmu hradu a bojuje vždy úspešne, všetko robí úspešne.

Tak ako vždy...