Čiernobiely tiger

Rozsvietilo sa nejasné svetlo, a do miestnosti vošiel starší pán, oblečení v uniforme, ktorej význam som nepoznal. Ešte nikdy som žiadnu podobnú nevidel. Posadil sa oproti mne ku neveľkému stolu, zamračil sa a tichým hlasom riekol:
  ,,Bež, nechal som pootvorené dvere." Nachvílu sa na mňa zahladel, premeriaval si moju útlu tvár očami a tentokrát už nahlas zakričal povel k úteku. Neostávalo mi nič iné, iba sa zdvihnúť zo stoličky, ktorá ma držala nad zemou, a z posledných síl sa rozbehnúť von z miestnosti.
  ,,Čo ste to spravili?" ozvalo sa chórovo zo zrkadla v miestnosti odpočúvania. Odpovede sa nedočkali. Skôr ako stíhli ešte niečo povedať, pán ktorý ma nechal utiecť, vybral z bundy na uniforme pištoľ a strelil si do ucha. Gulka mu preletela hlavou ako strela, prebila mu mozog a jediné čo som ešte stíhol vidieť, bola krv nastene, ktorá behom kratučkej sekundy vystrekla na stenu vedľa neho.
  V očiach sa mi zráčili slzy, aj keď som dotyčného skoro vôbec nepoznal. A predsa, nechal ma ujsť, odísť odtiaľto. Dúfam, že aspoň moje slzy mu boli dostatočnou vďakou.
  Nohy sa mi podlamovali, sedel som moc dlho na to, aby som sa mohol len tak rozbehnúť preč. Moje slzy lietali všade naokolo, asi 20 metrov za mojím chrbtom bežala parta... ľudí, a ja som bežal z posledných síl. Scéna ako vystrihnutá z filmu. Ale takto vytrhnutá z kontextu vám asi nedáva žiadny zmyseľ. A práve preto, vám svoj príbeh vyrozprávam od samého začiatku, poteraz, až do samého, krutého a napínavého konca.