Bahno smrteľné

Divoko vo víškách muších hvjezd, som

(spomalená))

ljezla schodami nesmrteľnosti.

 

Je to zlato. Nevíhodný

kov

srdcja indivydují prenáša

kamsi lesmi

neznámích húštin i

hôr:

schladzujú dych.

.

.

 

Strach?

Bojíme sa neznámich zvjerat?

Mám des z tej predctavi ::::

::::: mrauček by mi

ljezol po palci

Ľakla by som sa,

stjekla do jazera.

Tam mrazivá soll

    |

| | | živá hĺbka

plná rýb :: bahna :: jikier :: mlokov

[b]ma zjedla

a ono len ronilo pár sĺz.

 

Lachtím v nekonečnej budúcnosti,

preletí fták a padne na zem mŕtvi.

 

Jeho budúcnosť znikla - moja je módom.

Kolekciju prvkov rozdelím do kategorií -

:MUSÍM:

:CHCEM:

:NECHCEM:

”mám strach”

:NEVIEM:

 

Radosť žjadna. Stala sa hélijom strateným v nebi.

Ani f kategóriji

:CH%C%E%M: jej niet.

Pod kategóriou :MUSÍM: tiež

Leb Chceme Leb Musíme Chcieť.

 

Tak ostala na moste,

v ušiach hudba pijána,

lampi sa zježili,

je súmrak

najkrajšja časť dňa.

 

V rjeke boloononebo,

indigom

z trhliny mrakou : kúSokSlnka.

 

Drsné vlny sa strapatili  čjernym východom.

 

V djevčati existuje veľa pojmov a predctáv.

Veľa lásky.

Existuje v nej však už len jedno :CHCEM:.

“Chcem zomrieť.“

Koľko tu uš stojíš? Odkjaľ prišjel ten záchranár?

“Kto ste? Nechajte ma o samote.”

“MUSÍM Vás vzjať do nemocnice.”

“Nje.”

 

Obrátila sa jemu smerom. Nikto tam - iba hlas.

“Poďte, krásná.” podávala jej ilúzija ruku.

 

Radšej skočila.

Chvíľu šaľelo bázňou

telom vo vetre

vedomím nad rjekou.

.

Silno udrelo do vody - bolesťou sa prepadlo hladinou.

Ono!

Jej posledná mišljenka sa stretla s Peklom.

---