Metro: Posledné svetlo

Artyomom niečo silno zatriaslo.
,,Vstávaj, Artyom, velenie ta chce vidieť."
Bol to Chán, dobrosrdečný, rozumný, starý mládenec. Rodený filozof.
,,Chán... Čo do..."
,,Vstávaj, velenie ťa čaká."
,,Kde si bol za tie dva roky?"
,,To nech ťa ani netrápi. Vstávaj."
,,Ale, ale." ozvalo sa z dverí. 
,,Koho to tu nevidím? Chán. Ako si sa semm dostal? Oblafol si stráže?"
,,Nie, musím sa po ceste rozprávať s Artyomom."
,,Tak poďte, to velenie tam nebude naveky." poznamenal holohlavec zo sna.
Cestou sa ho Artyom spýtal:
,,A čo to má byť?"
,,Vraj nejaký malý Temný prežil explóziu. Sám som ho videl. Dve ruky, dve nohy. Z vnútra obrátený nahor."
,,Aj ja som ho videl. Keď som išiel na Botanickú."
,,Chán! Ty blázon! Načo chodíš do Botanickej záhrady, keď vieš, že je to tam zamorené všelijakým sajrajtom?"
,,A čo chce Velenie?"
,,Máš ho zabiť. Toho malého Temného."
,,Čo? Zabiť ho? Artyom, oni sú naša záchrana! Nezabíjaj ho!"
,,Drž klapačku, Chán. Ani si tu nebol, keď sa to tu osídľovalo a už ideš rozkazovať, ako keby si bol členom Veliteľstva."
Vstúpili do veľkej miestnosti. Sklá, cez ktoré bolo vidno počítače v riadiacej miestnosti, boli z nepriestrelného skla. V strede bol obrovský stôl, na stene bola mapa D6 a celého metra.
,,Áh Artyom, tu si. Chán? Máš nejaké hlásenie?"  ozval sa Miller. Vyzeral múdro, aj bol. To s ním bol Artyom, keď našli D6.
Takže vedenie vedelo o Chánovi. 
,,V Botanickej Záhrade sme našli toho Temného. Chcem poprosiť, aby ste zrušili tú operáciu a nezasiahli."
,,Chán, to je šialenstvo! Stačí jeden, a môžeme byť znova, kde sme boli pred Artyomovým zákrokom! "
,,Ale ja si to nemyslím. Jeden malý Temný nemôže byť veľké nebezpečenstvo. Artyom má dar. Vie s nimi komunikovať."
,,Tak dobre. Pošlem s vami svojho najlepšieho snajpera- Annu."
Mladá, od Artyoma len o niečo mladšia brunetka sa vystrela a zasalutovala.
,,Áno, pane." povedala chladne. Zrejme má citový rozsah čajovej lyžičky, pomyslel si Artyom.
,,A načo nám bude snajper?"
,,Keby niečo, dorazí toho Temného smrada."
,,To nemôžete!"
,,Vyveďte ho von!" zakričal Miller na stráže.
,,Artyom! Toto je tvoja posledná šanca! Na vykúpenie! Na odpustenie! Artyom, nebuď blázon!"
,,,Ospravedlň Chána, troška sa le k Hniezdu priblížil a preplo mu. Výbavu si choď nájsť, v sklade niečo bude." povedal Miller a vrátil sa k skupinke chlapov.

Keď už mali nakúpené, viezol sa hore výťahom na nástupište spolu s Annou.
,,Nemôžem uveriť, že si to ty, zajačik." povedala chladne.
,,Na tej veži si vraj zložil Temného s jedným nábojom z revolvera. A odpálil si to Hniezdo. Keby som tam tak mohla byť a pozerať sa, ak im to tam horí." povedala chladne Anna. Artyomovi sa veľmi hnusila. Už len za jej hnusný, povýšenecký tón a chladnú povahu.
,,Ten vlak je automatizovaný, a chodí iba medzi stanicou D6 a Botanická." povedal chlapík na nástupišti.
Keď prišli na Botanickú, uvidel tie dvere z detstva. Boli zabetónované. Vyšli hore po schodisku na druhej strane nástupišťa do akéhosi kanála.
,,Plynovú masku. Tu sa končí D6 a začína sa peklo." vyliezla hore po rebríku na konci kanála. Všade bolo bahno, voda, mach a ležala tu kostra. s pištolou v ruke a rozstrelenou lebkou.
Anna vyliezla po rebríku. Na chvíľu tam bojovala s poklopom.
,,Hej, zajačik, čo takto pomôcť mi?" povedala a pozrela sa dole na Artyoma. 
,,Ale medzi nohy mi nepozeraj." povedala ešte chladnejšie.
Keď bol už pri tej. tisli sa na seba v malom priestore. 
,,Na tri. Raz, dva, tri!" povedala a obaja potlačili poklop.
Ten s z vŕzganím zdvihol a Artyom si nachvíľu myslel, že spadne z rebríka.
Vyliezli na povrch.
Ruiny Moskvy. Kam oko dovidelo, ruiny. Všetko obrastala príroda. V diaľke bol počuť Démonov rev.
,,Ja si vyleziem na tú vežu. Botanická je tamtým smerom. Mám odtiaľ super výhľad. Stačí povedať do vysielačky a bude strielať." povedala Anna a rozbehla sa k veži. Pružne ako mačka vyliezla navrch a Artyom zatiaľ prešiel do údolia, v ktorom ležalo Hniezdo.
Ozval sa rev. Kopa Besov sa vyrútila z vrchu hory po Artyomovej ľavici. 
,,Anna! Na deviatich hodinách!" skríkol Artyom a namieril Bastardom na skupinu Besov.
Ozvalo sa pár rán a Besi boli dole. Akurát jeden to dostal len do nohy. Artyomov Bastard sa práve v tom okamihu zasekol. Vytiahol nôž, skošil vzad a zahnal sa. 
Padlo naňho telo Besa. S krku  mu kvapkala čierna krv na Artyomovu bundu.
Zvalil ho, zobral Bastarda a prebil. Tieto podomácky vyrobené samopaly sa často zasekávajú a strašne kopú, majú však vysokú účinnosť.
Pokračoval ďalej.
,,Artyom! Na desiatich hodinách!" ozvalo sa z vysielačky.
V zákope bola postava malého Temného. Bol malý, útly, nebol väčší než dieťa.
,,Na čo čakáš? Strieľaj!" 
Artyom namieril.
,,Prosím, nie." ozval sa Temný. Artyom bol ako zaslepený. On rozpráva, povedal si.
Nestihol však Annu zastaviť.
,,Tu máš, ty zmrd!" skríkla a strelila.
Rana padla tesne pred neho, druhá ho trafila do nohy. Malý Temný sa objavil v zákrute.
,,Bež za ním! Tam už nevidím, musíš ho zabiť!"
,,Počkaj!" skrýkol Artyom a rozbehol sa za Temným.
Pribehol až na malú čistinku. Malý Temný ležal a držal sa za nohu.
Keď uvidel Artyoma, začal sa plaziť preč.
,,To je dobré. Ja ti neublížim."
,,Nechaj ma! Prosím, nechaj ma!"
,,Chcem len niečo vedieť."
,,Nechaj ma!"
,,Je vás viac?"
Malý Temnýmu pozrel do očí a Artyom do jeho. Mal ich ako včela, ktorú si pamätal z knižky z detstva.
,,Ty si sa pomiatol, Artyom? Strielaj! Zabi ho!"
Bolo neskoro. Artyomovi sa zahmlilo pred očami a padol na stranu.

Bolo pekne. Bol vonku. Nemal plynovú masku, nikde neboli ruiny. Stála tam žena v ružovom svetri. Bola nádherná. Pripomínala mu Annu.
,,Tak poď, pôjdeme na zmrzlinu, synáčik."
,,Mami?" spýtal sa Artyom.
A zrazu počul výboch. Enbo sa zafarbilo na červeno a ľudia utekali. Mama ho vzala na ruky a utekala do metra. Keď boli dole, armáda zatvárala dvere. Jeden dôstojník stál za dverami. Bol to Saša, Artyomov nevlastný otec.
,,Prosím, pane, prosím! Aspoň môjho syna!" skríkla jeho matka.
Saša sa natiahol a zobral Artyoma na ruky.
,,Maminka ťa ľúbi, Artyomko. Buď silný."
A dvere sa zatvorili. Z vonku sa ozívali príliž blízke výbuchy a krik ľudí. Za chvíľu sa začali triasť dvere. A zrazu bolo ticho.

Pootvoril oči. Počul obyvateľov metra so silným nemeckým prízvukom.
,,Tak, Temného máme. A čo s tým Rangerom?"
,,Odveďte ho na Reich. Možno bude vedieť niečo o D6." povedal nejaký kapitán v plynovej maske.
Na ramene mal niečo podobné hákovému krížu, len namiesto štyroch hákov tam boli tri.
,,Dobré ráno." jeden vojak si ho asi všimol a postavil ho na ruky.
,,Chcel si niekedy vidieť Reich? Tak budeš mať možnosť pozrieť si ho z vnútra." povedal a vrazil mu päsťou. Znovu padol na zem a začalo sa mu zahmlievať pred očami. Pochopil to.
Nacisti. Štvrtá rýša. ako vedeli, že tu budú?