Ružín

Keď budem veľká,
budem opar nad horami.
budem jarný dážď.

ale len občas.

ob čas ako teraz.

Keď sa ma nikto nemôže dotknúť,
lebo prenikám
zjavím sa a utekám
maznám sa
túlim
s myšlienkami
aj bez nich

som ako vlčí mak medzi
koľajnicami.

Nikto nevie, kde som sa vzala.

Keď sa prestanem zúfalo hádzať
z náručia do náručia
zistím, že takto
sa mi lepšie díva z mosta
na rovnú hladinu
a vyšklbané šťastné stromy.

Divá baza ti trčí ozaj odvšadial.

Ževraj ako manželia.

Prepáč.

All falls down.

Doučím budúci čas.

A ty mi za to urobíš cucflek na líci
a ja poviem všetkým,
že ma mlátiš.