bez názvu

dovoľ prúdom, aby ťa uniesli
ďaleko, tak ďaleko, ako si ako dieťa nikdy nedotiahol
hoci tvoja fantázia
mala silnejšie ruky ako realita
a v prúdoch
v prúdoch budeš slobodný
ako pes bez obojku
ako rastlina na slnku
ako kabalistický strom, ktorý je pochopený
možno 
možno ochutnáš jeho ovocie
a ten slávny Boh
sa predsa len nenahnevá
veď život je len hra
a každý hrá ako vládze

dovoľ vlnám, aby ťa uniesli
niekam, kde ich za to nedoženie polícia
a nikto nepôjde sedieť do väzenia
veď vlny nevedia nič
to len príliv
príliv, ktorý nesie mušle
sem
a tam
vie
že ľudia stoja za to
aby sa s nimi hral
príroda používa božské zbrane
bez ľútosti
mení človeka na pravého človeka, na človeka, ktorý sa vie odhaliť
a nahý vystúpi na nebo, pomaly z ulíc, až po tisícich rokoch na uliciach
na uliciach
tých vlnách ľudstva
ktoré plávajú slobodne
sem
a tam
ako silný a predsa jemný prúd
plný lásky, bolesti a neistoty

a keď ťa vlny unesú
budeš sa vkrádať do palácov
ktoré ešte nikto nikdy nevidel
a tvoja noha, prvá, vstúpi do novej jari
jari nepoškvrnenej inými ročnými obdobiami
bude to jar ako z rozprávok
jar plná kvetov trpiacich vlastným rastom
áno, aj ty sa premeníš na kvet
na podmorský kvet
plný vône, ktorú nikto nikdy neovonia
schovaný pod vlnami
budeš nenápadne plynúť
až kým jedného dňa
s príchodom slnka
celý
nevybuchneš
a keď ľudia opäť vytiahnu pištole
a keď budú zabíjať deti
a znásilňovať ich blany
povoláš obrovské, obrovské vlny
ktoré zaplavia všetko škaredé
a z uší detí budú trčať malé mušle
v ktorých sa bude ozývať
zvuk celého krvavého oceánu
tvojej krásnej revolúcie
ó áno a budú tam aj básnici
zakrytí zelenými listami japonských lesov
skladajúci svoje večnosti na zopár krátkych slabík
ó áno a prídu všetci tvoji dobrí učitelia
a tento krát sa oni budú učiť od teba
a ty budeš len fúkať do vĺn, hrať sa na prímorský vietor
až kým s ním nesplynieš
a nevzlietneš do mora
ako morský panic
ktorý prvý krát onanuje 
na hudbe večnosti
ó áno
je to zvláštne dobrodružstvo, keď nie si sám
a tvoji priatelia tancujú
akoby mali zajtra prísť o všetky nohy
je čas jesť veľa čokolády
je čas počúvať veľa klasickej hudby
je čas lietať v snoch po Islandoch
je čas zabudnúť na ťažobu
je čas veľkolepého Bolera
je čas milosti nad všetkým živým
je čas posvätiť sa navzájom, ale mimo kostolov, tam vonku
v nejakej prírode, ktorá ten humbuk ešte prežila
v nejakom mori, ktoré ešte nie je mŕtve
ó áno
príď, mladosť, a zosadni na mňa znovu, keď budem spievať o pohreboch 
zosadni ako motýľ na lúku
a ja sa opelím
a spadnem pod morské vlny
plný života
budem plávať, akoby mi ho niekto bral z pľúc
až kým sa nenadýchnem nad hladinou
ktorej sa dotklo prvé jarné slnko
a stvorím nekonečno pomocou kruhov na hladine
môj vlastný, bláznivý svet
plný regálov plných bábik, počítačových hier a kníh 
pre moje deti