Milosrdenstvo

Napätý si pozoroval z okna žobráka

ako sa snaží uchovať svoj biedny život

Na stole za tebou stála fľaša whisky

Myslel si len na to aká bude chladná noc

Starý žobrák naťahoval ruky k ľuďom

čo ignorovali jeho prosby a plač

Prvá vločka snehu dopadla na ulicu

oprel sa o stenu a zavrel unavené oči

Práve šiel okolo bohatý starosta

pozrel na žobráka a pokrútil hlavou

Vyťiahol z vrecka fajku napnenú tabakom

naleštenou topánkou kopol žobráka

Na to všetko hľadela vážená dáma

znechutene pozorovala tú zúboženú bytosť

honosný kočiar zastavil na ulici

pani si vreckovkou zakryla ústa

Na všetko si sa díval cez sklo

až nakoniec vybehol si na ulicu

Ruku si vystrel k zbitému starčekovi

žobrák sa uškrnul a odbil tvoju ruku

Vrátil si sa do kozubom vyhriateho bytu

žobrák sa triasol v zime pozorujúc padajúci sneh

fľašou whisky si sa utopil v alkohole

padla tma, ty si na podlahe odpadol

Ráno otvoril si oči a sadol si k obloku

Starý žobrák ležal na ulici bez dychu

ľudia ho obchádzali odvracajúc tváre

pri pohľade na ulicu zrútil si sa na kolená

Páni honosne sa niesli s úškľabkom na perách

Dámy si znechutene zakrývali tváre

Vzal si práznu fľašu čo váľala sa na koberci

vykláňajúc sa z okna hodil si ju po žobrákovi