Otrok

Beznádej je len slovo bez obalu

ked v žilách prúdi ostrá krv

nemôžem viac hľadieť na azurové nebo

spomienky na žiarivé lúče

odrážali sa od belasých pier anjelov

už viac neroním priehľadné perly

nezabúdam na dokonalosť obrazu

stvorený ľahkosťou pavučín

ked na nich ranná rosa zanechá podpis

krik ktorý ozýva sa z hrdla slávika

ktorý sa snaží dostať zo zlatej klietky

padajúce perie do temnej vody

ked v žiali sa rozpomeniem na čas

hlas stratený v ozvene nekonečna

v beznádejnom tichu ostávam

ked vykričal som si hlasivky