MATRIX

Obiehame po dráhach
zabudnutých planét
opisujúc dráhu kruhu a
lavíny sa valia kontinentmi
ako tiché vlny strachu,
izolovaní od pocitu opojnej únavy,
na svitaní umelo skláňame vypnuté hlavy,
procesom delenia kto je za a kto proti,
nás po ceste sprevádzajú
zdanlivé rovnobežky smerujúce k smrti,
vo falošnom svetle lúčov hľadáme útulok,
netušiac, že končíme v samote
vyplnenej iba množstvom traumatizujúcich spomienok
a zablúdených myšlienok.

---