Zváračská dieľňa

Môj brat robí zvárača,

no je to veľký zvrat.

Remeslom sa zabezpečil

aj keď titulom mgr art.

Predstava toho života:

pokoj, poriadok, sťa raj!

sa nespájala mi sním,

nuž on, človek, pobehaj.

Tu príbeh nabral spád,

ja odvtedy pokojne bdiem.

Načo v tomto odstavci narážam,

nižšie napoviem.

Brat konečne prácu zohnal,

zvára brány kované.

Do bizarnej partie sa dostal

a nie je to dobre platené.

Dieľňa vyzerá jak fallout 4,

partia vyvážená.

Jedného cigáňa k sebe prichýlili,

bo vedia, že sa to tak má.

V postapokalyptickom svete,

kde železo krotí pot a sval,

vzniká cit veľmi jemný, krehký

aj keď brat by to tak nenazval.

Cigáň má doma kvietok,

ženu veľkej povahy.

Robka je to veru prísna,

má 110 kg do váhy.

Sem tam ho vraj bije

a peniaze z neho vytriasa.

My idealisti však dúfame,

že o domácnosť dobre stará sa.

To všetko čo sa deje

cigáňovi s životom,

on vydrží a prekoná,

lebo nie je v tom iba on.

Myslí na svojho Andrejka,

ovocie ich lásky.

Pri tom odpustí svojej manželke

aj tie nahjlbšie vrásky.

Cigáň manželku svoju chápe,

veď nemôže za to ona.

Ľúbil ju aj napriek tomu,

že jej rodičia vyšli z jedného lona.

A ako to už býva,

v bizarných okresných príbehoch,

množstvo výkladov, hypotéz, ciest sa odkrýva,

no ja nestíham držať s nimi krok.

Tu moja báseň nekončí,

lež vyčkáva na impulz ďalší,

ktorý chodí presne v pravej chvíli,

zväčša keď brat sa do normálneho života tlačí.

A čo krivdy, bitky, sváry...

Ležia cigáňovi na hrudi?

Kdeže, ten ich hneď opláca

keď v sesternici mladú krv rozprúdi.