Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Oslavy

09. 05. 2019
18
19
1000

Už je to tu. Mama sa dožila, Monka nerodí, oslavujeme. Sedíme za veľkým podlhovastým stolom, v penzióne nám pekne prestreli, prípitok je na stole. Vyzvem brata – si najstarší, dúfam, že máš pripravený prejav – skôr zo žartu, nerád je stredobodom pozornosti, všetci vieme. Prekvapivo vstane, zaželá mame dobré zdravie a nech takto spoločne oslávime ešte stovku.

Po ňom vstane moja malá mama, je roztomilá za tým veľkým stolom, pripadá mi ako v rozprávke. Okolo nej zväčšené kulisy – my, stoly, stoličky a ona akurát. Šedivá hlavička, biela blúzka, šedý kabátik s bielymi bodkami, pristane jej. Zodvihne pohár do výšky a spustí: „Ja sa vám chcem všetkým veľmi pekne poďakovať. Ako sa ku mne správate, ako sa o mňa staráte, všade ma so sebou beriete, keď som medzi vami, ani ma nič nebolí. Myslela som, že nás bude trinásť, teraz som si uvedomila, že sme vlastne štrnásti. Strašne sa teším na to maličké, že ho ešte uvidím.“

Začína hostina. Má načúvací prístroj, ale počuje len najbližších. Keď sa ozývajú výbuchy smiechu na opačnom konci, viem, ako ju mrzí, že o čosi prichádza. Len čo sa doje, striedame sa pri nej. Celkom nenápadne, len čo sa uvoľní vedľa nej miesto, nikto nikoho nemusí upozorňovať, moje baby samy od seba majú potrebu byť jej nablízku.

Lúčenie pri autách, spokojní sa rozchádzame domov.

Jeden deň odpočinok, na utorok som jej zorganizovala stretnutie so súrodencami. Jožko deväťdesiatštyri, Pavla deväťdesiatdva, moja mama najmladšia, oslavuje deväťdesiatku. Tuhý korienok majú. Mame som objednala tortu, chlebíčky, slaných slimáčikov, napriek protestu, že ona voľačo nachystá a upečie.

„Ty si pekne odpočiň, aby ste sa mohli v kľude porozprávať, pospomínať, nie, že ťa bude po miesení a pečení všetko bolieť a nebudeš sa potom ani sústrediť. Jožka s Ankou a Pavlu dovezie Danka s Mirom, nerob si žiadne starosti.“

Z domu jej ešte zavolám: „Mami, tortu, čo zostala v penzióne som dala Filipkovcom, oni majú radi maslové krémy. Táto je z čerstvého ovocia a  ľahkého krému, čo nezjete, rozdeľ a zanes susedom, nešetri ju, doma si nenechávaj, ty by si nemala, veď vieš, cukrovka. Nikto viac ti nepríde.“

Všetko prebehlo nad očakávanie, mama je spokojná.

„Čo torta?“ pýtam sa na druhý deň.

„Nechala som kúsok na nedeľu, aby naši okoštovali.“

„Mami, predsa sme sa dohodli, že ju dáš susedom. Do nedele splesnivie, aj v plnke sú čerstvé jahody, to nie je na dlhodobé skladovanie.“

Nesúhlasné ticho, viem, urobí si po svojom.

Pre istotu napíšem bratovi, upozorním ho.

V pondelok ráno je mama v telefóne akási zdržanlivá. Viac rozprávam ja, niečo nie je v poriadku. Nakoniec to z nej vylezie: „Tortu neokoštovali. Dala si im príkaz, nech ju nejedia! Tak si ju pekne dojem, nič jej nie je, ja som si dala. Alebo ju teda vyhodím! Keď ja nemôžem. Čo s ňou mám teraz robiť?“

„No teraz už nič, mami. Mala si ma poslúchnuť a urobiť, ako som ti kázala.“

Nakoniec mi jej príde ľúto: „Tak sa nehnevaj na mňa, mamula. Asi som mala byť ticho a nechať ťa, nech si spravíš, ako sama uznáš za vhodné. Čo ti ja mám čo do toho kecať. Prepáč, mrzí ma to.“

Mala som radšej držať hubu a nechať, nech sa z nej poserú, hovorím si sama pre seba s úsmevom.

„Ale môžeš. Ty mi nakupuješ, ty sa staráš, tak mi môžeš aj hovoriť do toho.“

Toto nebola pochvala, vycítila som a pochopila.

Píšeme si s bratom: „Mama je nahnevaná, že som vás varovala pred tortou.“

„Vieš, Renáta aj chcela zo slušnosti ochutnať. Ale keď sme zbadali výraznú zelenú pleseň, nedovolil som jej to.“

 

 

 

 

 


19 názorů

K3 pozdravujem a ďakujem


K3
15. 05. 2019
Dát tip

Sympatické, hezky podané čtení.


vďaka Lakrov, som rada, že si nakukla aj sem


Lakrov
14. 05. 2019
Dát tip

Od začátku (a po celou dobu) to působí tak pozitivně a konec dokonce přechází  do humorného tónu.  Tip.  


vďaka, že ste sa zastavili, pozdravujem - Andělka a fialka


fialka...
12. 05. 2019
Dát tip

Moc pěkně napsané :-)


Andělka1
12. 05. 2019
Dát tip

***


Hanka :)


8hanka
10. 05. 2019
Dát tip

mám rada Vaše rodinné stretká a Tvoje podanie:)

Obávam sa, že príde čoskoro čas kedy ani ja pleseň neuvidím...

*****


Ďakujeme, Jarko!


revírník
10. 05. 2019
Dát tip

Pěkné to tam u vás v rodině máte. Zvlášť když nejmladší slaví se staršími sourozenci svou devadesátku. Přeju hodně zdraví všem!


agátka, teba budem chodiť strašiť aj po smrti :)

teším sa, že ste sa zastavil a prajem dobrú noc - aleš, Luboš, Karol, Silene, daddy, zvedavec


zvedavec
09. 05. 2019
Dát tip

:) zvládaš to dobre


daddy
09. 05. 2019
Dát tip

Ať se mamince daří,,, moje je už skoro o osum let dopředu,, sláva to není ani náhodou,, dobře o těchto věcech píšeš


Silene
09. 05. 2019
Dát tip

Gabenka, chtělo to marlenku...

Všechno nejlepší i tak.


Lerak12
09. 05. 2019
Dát tip

Proza, kterou píše sám život.


Kočkodan
09. 05. 2019
Dát tip
Ne vzdy je zelená barvou nadeje... Ale ty más nadeji, ze jsi treba chytla nejaké ty dlouhoveké geny, kterými se to v príbuzenstvu jen hemzí. (Mimochodem - já jsem jeste nikdy nikoho nevaroval, aby necetl tvoje dílka.)

agáta5
09. 05. 2019
Dát tip

:))))) safra, Gabena ty tady budeš strašit do stovky taky... jaj,  ty se máš!!!


jsi v tom nevinně...:o)


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru