Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seNemšovanka
Autor
gabi tá istá
Táto správa prišla mne – starej mame, sestre Ivane - tete a môjmu bratovi Julovi. Nič som neorganizovala. Pozrela v cestovnom poriadku autobus a vo štvrtok vyrazila smer Nemšová. Prvé prekvapenie ma čakalo pri vystupovaní. Na malom námestíčku stál brat so švagrinou, spoločne sme sa vydali smerom k múzeu, do začiatku zostávalo pár minút. Nápovedou boli mamičky s kočíkmi a kvetom, jedno vítanie práve skončilo. V diaľke vidíme tatu Miša a mamu Monku s kočiarikom, v dlhých letných šatách, vôbec nepoznať, že pred mesiacom porodila. Sú nádherní, radosť z nich kypí. Na bicykli na poslednú chvíľu dorazí dedko Michal.
Usadia nás v sále na poschodí, malinká je hore, spokojne sa vyvaľuje na hrudi tatina. Je drobulinká, ale tvári sa, že má o pár mesiacov viac. Obzerá sa s prehľadom, akoby všetkému rozumela, kopká.
Pani z mesta prečíta dojemný prejav, detičky v krojoch recitujú básničky, spievajú. Niečo ma prinúti obzrieť sa, vo dverách zbadám našu Ivu. Prilba pod pazuchou, druhou rukou vyzlieka motorkársku bundu, sadne si za mňa. Ešte že tie deti spievajú, ľahšie som vás našla. Jarko išiel autom pre materiál, Iva robila syry, ale sadla na motorku a dofrčala.
Očakávala som, že deti budú plakať, rodičia s nimi vybiehať, aby nerušili. Ani náhodou. Pokoj , tichučko. Žeby predsa len bol dôležitý dotyk, kontakt s rodičom? Dátum narodenia od marca do mája a žiadnu perinku, zavinovačku nevidno.
Program skončil, po jednom vyvolávajú detičky s rodičmi, gratulácia, fotka. Zopár s obomi rodičmi, niektoré iba s maminou, niektoré iba s ockom, jedna mamička prišla pre kvet a obálku dokonca bez dieťaťa. Iba my, hujerovci, v počte osem aj s bábätkom. Fotky pri postieľke. Najskôr rodičia s Hanou, potom kývnu na nás. Fotografka sa usmieva, ako pribúdame. Brat s Renátkou zostávajú sedieť.
„Poďte za nami! Čo sa okúňate!“ volám na nich.
„Prišli sme až z Trenčína. Neodfotíme sa?“ obraciam sa na fotografku.
„Samozrejme! Poďte medzi nás!“ povzbudzuje ich aj ona.
Odchádzame spoločne k mladým na malé občerstvenie. Hana ide z rúk do rúk, každý si chce popestovať. Spoločenské dieťa, nenamieta, po čase zatvorí očká a spinká, kým ju neprebudí hlad.
12 názorů
gabi tá istá
28. 06. 2019vďaka, Čudlo
gabi tá istá
22. 06. 2019áno, Andělka
Ľuboš, naši sú za slovenské mená, už vzhľadom k priezvisku, by akékoľvek iné vyznelo komicky - Amanda Orechovská :)
vďaka za hviezdičky, Hanka
Krásný rituál, rodina má důvod se sejít...pomůže bezděky rodině se sejít.
gabi tá istá
21. 06. 2019verím tomu, Jarko
no...na nás nemáte Irča :)
si predstav, aleši, až do Nemšovej :)
nazdar Kájo, mám radosť
aleš-novák
21. 06. 2019tak Hujerovic famílie už zasahuje až do Trenčína...? :o)
Spoločenské dieťa, spoločenská rodina - je krásné, že všichni hujerovci přijeli Haničku nadšeně přivítat do života. Bude vyrůstat ve šťastném prostředí.