Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seNevyspytateľný
Autor
gabi tá istá
Ľudia kolabujú z tepla. Najviac zasahovala záchranná služba v Košickom kraji, najmenej v Trnavskom. Beriem si slová z rádia k srdcu, nebudeme dnes vychádzať von medzi jedenástou a pätnástou. O jedenástej zaparkujeme vozík v garáži, vyrážame z domu až o pol šiestej, slnko ešte stále hreje, ale už nepáli.
„Vybehneme na kyselku, v bufete si dáme langoš, čo povieš?“ pýtam sa Petry.
Vonku automaticky nasmerujem vozík.
„Povedala som, že chcem ísť von, nepovedala som, že na kyselku,“ upozorní ma dôrazne.
„Aha. Prepáč, to som si neuvedomila. Kam chceš ísť?“
„Na hrádzu.“
Prechádzka popri Váhu je príjemná, len by som sa bola navečerala, keby viem, že nejdeme na langoš. Prichádzame na konečnú, pýtam sa: „Ideme naspäť po hrádzi alebo po Hodžovej?“
„Po Hodžovej.“
Zídem dole, prechádzame okolo krytej plavárne, keď počujem neskutočný krik. Spod mosta vychádza chlapík, je otočený chrbtom, nepríčetne vykrikuje. Neviem, či jeho hnev patrí niekomu konkrétnemu, alebo má problém sám so sebou, za podchod nedovidím. Otočí sa, kráča smerom k nám, jeho výbuchy zlosti doznievajú. Hlavou mi beží – vrátim sa? Pobehnem? To by bolo podozrivé. Treba sa chovať prirodzene. Snažím sa ísť čo najviac vľavo, aby som mu nezastúpila cestu, ničím ho nevyprovokovala. Keď sme celkom blízko, vybočí smerom k Petre, zopne dlane, hlboko sa pokloní a povie: „Ahoj!“ Tvár má pokojnú, po hneve ani stopy.
Petra v šoku nevydala ani hlások, pozdravila som za ňu: „Dobrý deň!“
Uvoľnil nám cestu, odzdravil, nemala som odvahu obzrieť sa, či tam zostal stáť, alebo pokračoval.
„To čo bolo?“ pýta sa vystrašená Petra.
„Neviem. Nejaký psychopat. Nepríčetne kričí a v sekunde sa zmení na spasiteľa.“
„Prečo sa mi poklonil?“
„Ktovie. Možno vás považuje za sväté deti a myslí si, že má cez teba bližšie k bohu. Alebo ti chcel vyjadriť úctu. Že si ťa váži, že to nemáš v živote ľahké.“
„Ja som sa tak bála, nevieš si predstaviť.“
„Vidíš. Stále babke hovorím, že práve cez deň chodia čudní ľudia. Včera sme išli z letného kina o polnoci a nestretli sme živej duše. Ona mi vyčíta, že sa túlame po nociach.“
10 názorů
gabi tá istá
03. 08. 2019aleš aleš :)to si nebol ty...bol vyšší, nebol šedivý, nemal bradu...bolo ti toto treba? :) ale teba by som stretla oveľa radšej
aleš-novák
03. 08. 2019proč se divíš, že jsem vás pozdravil...? :o)
gabi tá istá
02. 08. 2019Andělka, Luboš, Evka - pozdravujem
gabi tá istá
02. 08. 2019vďaka, Irča
agátka, presne o to som sa včera pokúsila, nezabočila som do dvora, ale pokračovala, Petra na mňa pozrie - to čo? ja že najsôr hrádza, teraz kyselka a ona neviem, či prekvapene, či viac škodoradostne - že to už nedáš! a ja som sa otočila, že fakt, nedám, po celom teplom dni som toho už mala akurát a išli sme domov :)
teď mě tak napadlo... že by měl být kompromis ... langoš a pak hráze nebo tak nějak.. ale znáš mě, občas si rýpnem :)))
hezký den