Zuzana

Čo by si povedala, keby sme išli v sobotu na kyselku? Oslávili by sme tam tvoje meniny. Teba by zobrali autom Filipkovci, ja by som prišla pešo s Petrou a sľúbili aj Mišo s Monkou, že by prišli s malou.“

„Akurát som si myslela, že ťa poprosím, či by si nezorganizovala stretnutie v cukrárni, ale toto je ešte lepšie! Teším sa. Ale nechcem žiadne darčeky. Ja si strašne vážim, ako sa pekne ku mne správate. Aj Iva s Jarkom. Aj Mišo s Monikou. Ja už naozaj od života viac nepotrebujem.“

„Mami, stačí, keď príde pre teba Renátka o štvrtej? Nie je to pre teba neskoro?“

„Pravdaže, čo by bolo.“

„Dobre. Tak sme dohovorení. Julo s malou Renčou prídu pre nás o trištvrte na štyri, pôjdeme s Petrou pešo, urobíme si výlet. Naši s malou prídu za nami autom, ešte ju u nás nakŕmia, aby vydržala.“

Všetko načasované, dorazili sme naraz, pešo, aj autami. Lavičky v tieni boli ešte voľné, ani na langoše nebola fronta. Renátka dokonca priniesla podsedák, aby sa babke pohodlnejšie sedelo. Mladí vyrobili darček, do rámika vložili aktuálne fotky malinkej, nech ju má prababička na očiach, my si posielame mailom. Hana bola napapaná, vyspinkaná, spoločnosť má rada. Keď sa začala nudiť, tatino ju trošku ponosil, mamina pohojdala a zasa bola medzi nami. Všeobecná spokojnosť, dokonca aj pršať, napriek predpovedi, začalo až okolo siedmej. Rozlúčili sme sa a nasadli do dvoch áut.

V nedeľu ráno.

„Celé to bolo zbabrané“, začína mama rozhovor.

„Ako to myslíš, mami?“

„Renáta prišla pre mňa neskoro. Celý deň som ju čakala, prišla o štvrť na päť. Len ma tam vyviezla a odviezla, bola som tam pol hodinu.“

„Pol hodinu? Veď sme odchádzali o siedmej! To je viac ako dve hodiny. Myslela som, že je to pre teba akurát, že by si bola unavená.“

„Ja som sa chcela ešte zastaviť v cukrárni, oni nechceli. Taká oslava, bez zákuskov. Som myslela, že aspoň na meniny zhreším.“

Ty hrešíš každý deň, zámerne sme išli do prírody a nie do cukrárne. Skôr než ti stihnem objednať dia zákusok, rozkážeš si zmrzlinový pohár so šľahačkou.

„To mi je ľúto, mamula. My sme boli spokojní. Tak si to s tebou niekedy zopakujeme v cukrárni.“