Štedrý večer

„Mami, tieto Vianoce nás Ivana pozvala na Vlčí Vrch. Vieš, že Mišo od začiatku ich vzťahu hovoril, že kým nemajú deti, bude Monka Štedrý večer tráviť doma a on u svojich rodičov. Teraz majú Hanu, sú rodina, tak chcú  Vianoce tráviť spolu a sami. Jarko zasa vždy túžil po Vianociach na Vlčom Vrchu, roky sa prispôsoboval našej rodine a chodil ku mne.“

Mama počúva, tvári sa odmietavo: „To nie. Ja tam nepôjdem. Ešte pred pár rokmi možno áno, teraz už nie.“

„Ivana by nás prišla zobrať, aj by nás doviezla domov. Nemuseli by sme tam spať.“

„Nie. Aj tak.“

Bratova žena zareaguje: „ Mohla by si ísť k nám Zuzka. Nech Gabika s Peťkou idú.“

Mama neodpovedá, ale vidno, že sa jej nepáči ani tento návrh. Zmeníme radšej tému.

Na druhý deň telefonujeme.

„Pre mňa sú Vianoce len u vás, keď sa tam zídete všetci, tá radosť, keď si vybaľujete darčeky, ako si viete navzájom vybrať, ulahodiť, vždy je tam veselo. U Jula som bola raz a neboli to pre mňa Vianoce.“

„Vieš, mami, ja som babám od začiatku hovorila, nikdy nechoďte ku mne zo súcitu, z povinnosti. Vždy choďte tam, kde sa vy a vaši chalani budete cítiť dobre. Nebudem sa ani hnevať, ani smutná z toho nebudem. Iva má takmer štyridsať a po prvýkrát nebude tráviť Vianoce u mňa. Nemôžeme jej to zazlievať.“

„Tak teda by som k Julovi išla, ale len keby si išla j ty s Peťkou.“

„Mamula! Po prvé, nás nepozvali, ale hlavne. Predstav si, že by som ja pozvala teba a ty by si nešla ku mne, ale k tvojmu bratovi, ujovi Jožkovi.“

Chvíľu premýšľa, prikývne, ale aj tak jej toto porovnanie nestačí, lebo.

„Tak rada by som vám vyhovela všetkým, aby ste boli všetci spokojní, ale je to tak ťažké a zdá sa, nesplniteľné.“

Kde a s kým by som chcela byť ja? Viem to ešte?