Nedeľa

„Ráno nás vážili, Soblahovanka mala 165 kilov, ja 46 aj čosi. Schudla som. Neviem, prečo.“

„Veď si mala tú hnačku, to poznať na váhe. A včera už v poriadku?“

„Áno. Ani diétu som nemala. Jedla som a nič.“

„Aká bola noc?“

„Aaaale, zas behali okolo tej novej, infúzie jej dávali, nevyspím sa tu.“

„Mamula, veď ty ani doma nespíš a tam je nuda. Tuto máš aspoň čo pozorovať, budeš mať zážitky.“

Schuti sa zasmeje.

„Doktorka sa ma pýtala, ako dýcham, popočúvala ma, ale nič mi nepovedala. Pýtala som sa sestričky, kedy idem na tú kardiológiu, že doktorka mi nič nepovedala. No ani vám nemohla, lebo nevie. To sa dalo do systému a oni nás zavolajú, keď budete na rade. No, dúfam, že to bude zajtra.“

„Verím, že áno.“

„Debatovali sme s tou Soblahovankou. Tak sme sa schuti zasmiali. Ona nemôže dať sama nohy dole  z postele, vždy volá sestričky. Ráno sa na ňu dívam, len tak s nimi švihla a už sedela, potom si ľahla a spala. Keď som jej to povedala, nevedela o tom. Že keď je najedovaná, tak ich dá aj sama, ale asi to bolo v spánku. Ona býva s dcérou, majú domy spojené, dcéra s rodinou vpredu, ona vzadu. Prišiel za ňou vnuk, mal obložený chlebík, myslela si, že to jej doniesol. Keď ho zjedla, bežal za mamou, že mamaaaa, babka mi zožrala ten chlieb. Taká divná rodina to musí byť. Aj dcéra jej stále hovorí, čo robíš, mama, zase žuješ?! Keby si ty videla, Gabika, jak ona obeduje, neverila by si, čo sa do nej zmestí. Vieš, prečo mi dávajú tie antibiotiká? Že mám infekciu močových ciest.“

„Áno? Ja som myslela, že preventívne, keď si mala pľúca zaliate vodou, aby si zápal nedostala. Tak ťa aspoň preliečia, skôr než ti to začne robiť problémy.“

„Ivka s Monulkou sa ti neozvali? Ako bolo na Vlčom Vrchu včera?“

„Neozvali. Asi im nenaliali kyslého vína, ako tomu Záhorákovi a nebyuo o čem.“

Mama sa smeje.

„Ešte som ti chcela povedať, že väčšina ľudí sa sťažuje na geriatriu, že je to horor. Kamarátky predpokladajú, že ty máš dobrú starostlivosť vďaka svojej povahe. Čo vyžaruješ, to sa ti vráti.“

„Ja to tak beriem. Sme v nemocnici, nie doma. Čo mi chutí zjem, čo nie, nechám tak, nebudem frflať, nemôžu ulahodiť každému. Ja som optimista a snažím sa vidieť to dobré.“

„Včera na záhradke susedia oslavovali. Zima bola, vietor fúkal, opekali špekáčiky. Keby si videla tú spoločnosť. Sedeli okolo stola, všetci rúška na ústach, Marián aj rukavice, tri babky, dvaja dedkovia, rodičia a vnučky. Tak som si hovorila, radšej si počkáme na lepšie časy a vyhodíme si z kopýtka bez rúšok. Oslávime všetko jedným vrzom,“ pripomínam mame, aby sa mala na čo tešiť.

Práve prišla správa od Monky, budem mať novinku pre mamu na podvečerný rozhovor:

Posielam foto ako Hana vcera opekala, no ona mala presnidavku, ale pri ohniku, tak to je ako by opekala :-)

Hana bola dobra, havkala so psikmi, ked sa osmelila, tak aj zamukala a smiala sa na Ivane, ked jedla kvetinky ( Ivana jedla kvetinky, Hane by som to nedovolila) :-)

Misko pomohol Jarovi cosi zmontovat, tak aj on bol vo svojom zivle, jeho tie navstevy bavia viac ked moze aj cosi robit..

Som sa Ivy pytala ci mozeme prist, ci nemaju nikoho pozvaneho, tak mi vravela, ze mozeme, ze nikto sa zatial nenahlasil. Tak prisli iba Lucia s Homolom, Monika so Stanom a Lenka Nesticka :-)